❶ Hlavné priečelie s fasádou členenou päticou okien a vstupných brán je orientované na západ. Štyri mohutné antické stĺpy podopierajú veľký predsunutý štít s trojuholníkovým tympanonom. Zaujímavosťou klasicistického exteriéru je až 30 okien a 9 vstupov z troch strán budovy. Vypočujte si audiosprievodcu.

❷ Vstupný priestor za hlavným priečelím je rozdelený na šesť rovnakých polí dvojicou dekoratívnych stĺpov, nesúcich valenú klenbu. Priľahlé priestory využívala komunita na uchovávanie matričných záznamov. Vypočujte si audiosprievodcu.

❸ Veľkorysé riešenie vnútorného priestoru je výsledkom rekonštrukcie z roku 1906, vďaka ktorej získala synagóga súčasnú podobu s netradičným prepojením klasicistického exteriéru so secesným interiérom. Vypočujte si audiosprievodcu.

❹ Nad optickým stredom synagógy, v ktorom sa krížia oblúky klenby hlavnej lode, architekt vo výške 17 m strop otvoril a vytvoril v ňom kupolu o priemere 10 m. Jej vrchol vypĺňa veľká farebná vitráž. Vypočujte si audiosprievodcu.

❺ Stropnú vitráž tvoria dekoratívne výplne s centrálnym motívom slnka a kvetov na pozadí modrej oblohy, ktoré boli z podkrovia osvetľované žiarovkami. Stropná vitráž spolu s okennými vitrážami boli najhodnotnejšou a zároveň finančne najnáročnejšou súčasťou výtvarného doriešenia modlitebne. Darovali ich štyri bohaté liptovskomikulášske židovské rodiny. Vypočujte si audiosprievodcu.

❻ Vstup do samého srdca synagógy „Aron-ha-Kodeš“, kde sa uchovávala Tóra, je komponovaný ako impozantná brána. Zdvojený oblúk v jej vrchole symbolizuje Mojžišove kamenné tabule s Božími zákonmi. Vypočujte si audiosprievodcu.

❼ Z pôvodného interiérového zariadenia sa zachovali len drevené lavice na galériách určených pre ženy. Okrem nich interiér dotvárali tiež kovové lustre, svietniky, zábradlie na emporách a vitrážové okná s kvetinovými motívmi. Vitráže boli začiatkom 90. rokov 20. storočia demontované, aby sa zabránilo ich zničeniu. Posledné dve z nich sú sprístupnené verejnosti v expozícii Múzea Janka Kráľa, ktoré dokumentuje aj históriu mikulášskeho židovstva. Vypočujte si audiosprievodcu.

❽ Štuková výzdoba stĺpov, pilierov a zábradlí na galériách, aj centrálneho objektu Aron-ha-Kodeš je výrazne polychrómovaná s prevahou zlatej a modrej farby. Modrá a zlatá dominuje aj na výmaľbe klenieb a kupoly. Prísne štylizované florálne motívy len jemne podčiarkujú ornamentiku založenú na geometrických zákonitostiach a inšpirácii orientom. Vypočujte si audiosprievodcu.

❾ Reliéf na priečelí chrámu venovaný obetiam holokaustu pripomína a uzatvára najsmutnejšiu kapitolu histórie židovskej komunity v Liptovskom Mikuláši. Kópia slávneho reliéfu sa nachádza v Národnom pamätníku obetiam holokaustu v Jeruzaleme, ďalšie zdobia 6 synagóg na Slovensku. Autorom reliéfu je známy mikulášsky maliar Michal Kern. Vypočujte si audiosprievodcu.

 

História židovskej komunity sa začala písať v 20. rokoch 18. storočia, keď sa v Liptove usadili prvé židovské rodiny z moravského Holešova. Zemepán Samuel Pongrác ich prijal s očakávaním, že v Mikuláši a okolí napomôžu rozvoju obchodu a prenajal im niekoľko domov priamo na námestí. Do mesta prichádzali ďalšie rodiny a začali obchodovať s drevom, kožou, textilom, liehovinami a tabakom. V roku 1730 si založili židovskú náboženskú obec a o dva roky neskôr postavili prvú, drevenú synagógu. Roku 1752 komunita založila elementárnu školu Tóry a Talmudu a v roku 1776 ješivu, učilište pre rabínov. Začiatkom 19. storočia dostal Mikuláš prívlastok „židovské Atény“ či „mesto plné mudrcov a znalcov Písma“. Významný vplyv židovského obyvateľstva na kultúrny a spoločenský život dokazuje aj to, že v roku 1861 mal Liptovský Mikuláš prvého židovského starostu, a to v rámci celého Uhorska! Rozrastajúca sa židovská obec roku 1842 rozhodla o stavbe novej synagógy na mieste, kde stojí dodnes, aj keď v pozmenenej podobe. V roku 1846 už slúžila svojmu účelu. V jej blízkosti vyrástla šesťtriedna škola s vyučovacím jazykom nemeckým, ktorú navštevovali aj deti kresťanov. Liptovský Mikuláš sa stal centrom liptovského židovstva. Keď požiare mesta v rokoch 1878 a 1904 poškodili aj synagógu, komunita rozhodla o jej rozsiahlej prestavbe. História mikulášskej židovskej komunity sa tragicky uzavrela počas druhej svetovej vojny. Na základe rozhodnutia vtedajšej vlády bolo od marca 1942 z Mikuláša postupne deportovaných 885 židovských obyvateľov do koncentračných táborov. Prežiť sa podarilo len zlomku z nich. Vypočujte si audiosprievodcu.

Prevádzková doba: 1.7.-31.8.  Po-Ne: 10.00-18.00, mimo letnej sezóny: možnosť objednať vstup vopred v Múzeu Janka Kráľa.

Nová expozícia: Stála multimediálna inštalácia s atmosférou židovských transportov.

Vstupné: dospelý: 2 €, dieťa: 1 €, príspevkom podporíte obnovu sakrálnej pamiatky.

PROPAGAČNÝ MATERIÁL k turistickým prehliadkam synagógy na stiahnutie, v tlačenej verzii k dispozícii v INFORMAČNOM CENTRE mesta. 

VIRTUÁLNA PREHLIADKA SYNAGÓGY