• New Zealand vs Fiji
  • New Zealand v Fiji
  • New Zealand Fiji
  • New Zealand vs Fiji
  • New Zealand v Fiji
  • New Zealand Fiji
  • New Zealand vs Fiji
  • New Zealand v Fiji
  • New Zealand Fiji
  • 𝐙𝐚́𝐜𝐡𝐫𝐚𝐧𝐜𝐚 𝐳̌𝐢𝐯𝐨𝐭𝐨𝐯 nadchol aj deti z letného tábora | Liptovský Mikuláš | Mesto pre všetkých
    Liptovský Mikuáš
      Úvod   /   Samospráva   /   Tlačové správy
    𝐙𝐚́𝐜𝐡𝐫𝐚𝐧𝐜𝐚 𝐳̌𝐢𝐯𝐨𝐭𝐨𝐯 nadchol aj deti z letného tábora

    𝐙𝐚́𝐜𝐡𝐫𝐚𝐧𝐜𝐚 𝐳̌𝐢𝐯𝐨𝐭𝐨𝐯 nadchol aj deti z letného tábora

      21.07.2022   |   Tlačové správy

    Mikulášan, jeden z mála generálporučíkov na Slovensku, záchranca ľudských životov Marián Áč uchvátil svojimi napínavými zážitkami nielen deti z letného tábora Centra voľného času. V rámci prezentácie svojej výstavy v mestskom Múzeu Janka Kráľa sa ich snažil motivovať k výborným výsledkom v škole. Jediný trojhviezdičkový generál široko ďaleko im porozprával svoje zážitky zo zahraničných misií, o útrapách a zajatí v Afrike, povedal im príbeh o tom, ako zachránil život dvom vojakom na mínovom poli, ako sa mu pracovalo pre prezidentov či ako prežíval stretnutia s Barackom Obamom a kráľovnou Alžbetou II. Deti si vyskúšali jeho uniformy, prezreli si zbierku 76 vyznamenaní, ktoré počas života získal aj fotografie z ciest.
     
    Chcel byť ako Štefánik
    Už ako desaťročný ambiciózny chlapec čítal knihu o najúspešnejšom slovenskom diplomatovi generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorá ho oslovila natoľko, že sa chcel stať vojakom. Svoje sny naplnil, dotiahol sa na Štefánikovu hodnosť, dokonca ju prekonal. „Moji rodičia chodili do kostola, neboli členmi komunistickej strany. Neustále nás niekto udával, že ako môže syn veriacej študovať na akadémii. Otec mi vtedy povedal, že nič iné mi nepomôže, len byť najlepším. Mojich úspechov sa nedožili, zomreli mladí,“ zaspomínal generálporučík vo výslužbe Marián Áč na nepráva, ktorým čelil. Našu vojenskú akadémiu vyštudoval s červeným diplomom a úspešne zvládol doktorandské štúdium. Neskôr sa vzdelával v Holandsku, v Anglicku, v Texase či v Kalifornii. Na Slovensku je približne 20 pracujúcich generálov, dosiahnuť takú hodnosť nie je jednoduché.
     
    Paradajky mu polievali morskou vodou
    Na prvú misiu vycestoval približne pred tridsiatimi rokmi do Libérie. „Keď sme tam prišli, zistili sme, čo je Afrika. Špina, blato, ebola, mor, malária, lepra, deti so samopalmi v rukách. Myslel som si, že to tam neprežijeme,“ načrtol podmienky, v ktorých prežil jeden rok. S hygienou si Afričania nerobili starosti ani v reštauráciách. Priamo pred očami zákazníkov zabili kurča, opláchli ho vodou z rieky a hodili do pahreby. „Po čase sme si na pobreží založili záhradku, pestovali sme si zeleninu. Po pol roku sme išli na desať dní domov na dovolenku, poprosili sme miestneho, s ktorým sme sa spriatelili, aby nám záhradku každý deň polieval. Keď sme sa vrátili, všetko sme mali vyhynuté. On nechápal, čo sa stalo, keď rastliny každý deň polieval. Nakoniec sme zistili, že ich polieval morskou vodou, lebo more mal bližšie, ako rieku,“ povedal s úsmevom.
     
    Rozdával cukríky, aby prežil
    Vojaci na mierových misiách sa často ocitnú v nesprávny okamih na nesprávnom mieste. Marián Áč s kolegami sa neraz dostali do prestrelky medzi miestnymi, ako misionári však nemali zbrane. „Keď sme prechádzali autom popri tých malých chlapcoch so samopalmi, zvykol som so sebou nosiť cukríky, vždy som im kýval a dával sladkosti. Bola to moja osobná taktika. Keď odkývali zložili zbrane a nemohli po nás strieľať,“ prezradil. V Afrike ich dokonca aj zajali a žiadali za nich výkupné, najčastejšie naftu, olej a ryžu. „Viedli sme si aj tabuľky, koľko za koho vykúpili. Potom sme si medzi sebou robili žarty, kto je vzácnejší. Jedného vykúpili len za sto litrov nafty, iného až za štyristo.“
     
    „Adoptoval“ si afrického chlapca
    Po celom svete dnes funguje niekoľko projektov, kde si obyvatelia vyspelých štátov na diaľku adoptujú deti z chudobných krajín. Mesačne im prispievajú na slušný život a vzdelanie. Marián Áč to urobil už pred tromi desaťročiami. „My, prísne neutrálni, sme urobili dobrý skutok. Keď sme odchádzali z misie v Libérii, zaplatili sme školné na päť rokov tomu chlapcovi, čo nám polieval záhradu. Pri odchode na letisko, ma držal za nohu a plakal. Jednak bol veľmi vďačný a jednak vedel, že už sa nikdy neuvidíme,“ opísal chvíle lúčenia.
     
    Dvom vojakom zachránil život
    Ľudský život sa dá zachrániť rôznymi spôsobmi. Generál z Liptovského Mikuláša absolvoval štyri roky na rôznych misiách v Bosne a Hercegovine, kde sa v srbskej časti používa cyrilika. V nej boli označené aj mínové polia. „Raz som cestoval autom s francúzskym a španielskym vojakom. Keby som sa nepozeral na cestu pred seba alebo by som tam nebol, vošli by priamo do mínového poľa. Oni totiž nevedeli rozlúštiť nápis, ja som mu rozumel, pretože cyrilika je podobná azbuke. Len som vykríkol, aby zastavili. Vďaka tomu sme ešte nažive.“
     
    Civilisti z Bosny mu volajú dodnes
    Počas štyroch rokov v cudzej krajine si Marián Áč s viacerými civilistami vytvoril priateľské putá, s niektorými si volá každé vianoce. „Krajina, kde sa mama povie majka, otec sa povie tata, mlieko sa povie mlijeko a chlieb sa povie hljeb, to nie je zlá krajina, len tam zlyhali politici. Za ich chyby potom platia obyčajní ľudia. Vojaci nechcú, aby ľudia bojovali. My sme nástrojom proti zabíjaniu,“ skonštatoval s tým, že sa stretáva aj s kolegami z misií, len pred pár týždňami mali stretnutie misionárov po 30 rokoch.
     
    Výstava do konca augusta
    Výstavu vojenských vyznamenaní, uniforiem a artefaktov z misií generálporučíka vo výslužbe Mariána Áča si môžete prezrieť v Múzeu Janka Kráľa do konca augusta.