Židovskú komunitu na Liptove zveční pamätná tabuľa aj nová publikácia

Židovské Atény. Takú prezývku mal v minulosti Liptovský Mikuláš, kde sa Židia vďaka nábožensky tolerantnému prostrediu a ochrannej ruke zemepánov Pongrácovcov natrvalo usadili a významne ovplyvnili jeho charakter. V meste založili prvé kino, banku aj likérku. Na pamiatku veľkej židovskej komunity pribudne v parku na Štúrovej ulici informačná tabuľa. Koncom roka zas vyjde nová publikácia, ktorá mapuje dejiny Židov na Liptove.
 
Tabuľa na bývalom cintoríne
Početnú komunitu, ktorá zastávala v dejinách mesta významnú úlohu, pripomína okrem synagógy prázdne miesto po bývalom židovskom cintoríne z roku 1720 na Štúrovej ulici. Dnes je na tomto mieste park, mnohí Mikulášania ani netušia, že si cestu skracujú cez bývalý cintorín. Aj preto tu mesto na jeseň nainštaluje informačnú tabuľu. Na tejto parcele sa kontinuálne pochovávalo 246 rokov. Boli tam pochované viaceré významné osobnosti, napríklad mikulášsky richtár Emanuel Steiner, učiteľ židovskej školy Alexander Goldstein či liehovarník Armin Stark a mnohí ďalší. Všetky fakty, aj dosiaľ nepublikované, o viac ako 300-ročnom židovskom cintoríne, sa záujemcovia dozvedia pomocou QR kódu na informačnej tabuli, ktorú radnica osadí v rámci projektu Historický kompas.
 
Osudy Židov v novej knihe
Dejiny židovskej komunity na Liptove zmapuje nová publikácia historika Petra Víteka, knižný titul vyjde koncom tohto roka. Kniha Židia na Liptove predstaví osudy Židov v regióne od ich príchodu v roku 1720 až do roku 1945. „Samostatné kapitoly sú venované zvlášť všetkým trom liptovským mestám. V každej sa venujem organizácii náboženskej obce, synagóge, cintorínu, školám, priemyslu a osobnostiam. Veľkú časť venujem aj vojnovému obdobiu. Za knihou stoja aj moje dlhoročné skúsenosti, ktoré som nadobudol pri tvorbe rodokmeňov. Prichádza doba, keď takýto titul bude vnímaný rozporuplne, ale myslím, že lepšia doba už nebude. Titul doplnia kópie dokumentov, fotografie a moderné ilustrácie a ako prvý podá dejiny židovských náboženských obcí v Liptove v takejto podobe,“ predstavil svoju novú publikáciu.
 
Zveľadili chudobné mestečko
Prví židovskí obchodníci prišli do chudobného Liptovského Mikuláša v 18. storočí na pozvanie grófa Samuela Pongrácza. S očakávaním, že v Mikuláši a okolí napomôžu rozvoju obchodu, pozval v roku 1720 do mesta šesť židovských rodín z Moravy. Nemýlil sa, Židia priniesli kapitál, ktorý zainvestovali priamo v meste a podporovali aj vzdelávanie a kultúru. Začali obchodovať s drevom, kožou, textilom, liehovinami a tabakom, zakladali rôzne fabriky, v ktorých mohli ľudia nájsť lepšie platenú prácu. Uplatnili sa aj ako advokáti, lekári a župní úradníci. V 19. storočí tvorili až polovicu populácie mesta. História mikulášskej židovskej komunity sa tragicky uzavrela počas druhej svetovej vojny. Od marca 1942 bolo z Mikuláša postupne deportovaných do koncentračných táborov 885 židovských obyvateľov. Prežiť sa podarilo len zlomku z nich.