Liptovský Mikuáš

ZA UMENÍM


V Liptovskom Mikuláši sa narodilo a pôsobilo množstvo maliarov, sochárov, divadelníkov, hudobníkov i literátov. Ich tvorba získala obdiv a uznanie aj ďaleko za hranicami Slovenska. Zoznámte sa s ich pôsobivou tvorbou. Objednajte si prehliadkovú trasu MIKULÁŠSKI UMELCI, počas ktorej vám turistický sprievodca rozpovie množstvo zaujímavostí z ich života a diela, alebo navštívte umelecké miesta Liptovského Mikuláša sami:

Fontána Metamorfózy (severná strana Námestia osloboditeľov)
Je venovaná známym mikulášskym rodákom. Ich mená sú zvečnené v tmavej žule fontány, medzi nimi aj mená umelcov - výtvarníkov Kolomana Sokola, Janka Alexyho, Eduarda Ballu, Jozefa Klemensa, Petra Júliusa Kerna, Zoltána Palugyayho, Štefana Šovánku, spisovateľov Janka Kráľa, súrodencov Rázusovcov, Ivana Stodolu, Pavla Straussa, Margity Dobrovičovej, hudobných skladateľov Jána Levoslava Bellu či Dušana Pálku. 

                               
Liptovská galéria P. M. Bohúňa (Tranovského ulica 3)
Tretia najstaršia galéria na Slovensku v piatich stálych expozíciách prezentuje staré umenie a diela slovenských umelcov – Klemens, Skutecký, Malý, Medňanský, Fulla, Benka, Galanda, Hložník, Bazovský, Šimerová,  Martinček, ... Galéria spravuje 5000 výtvarných diel, jej súčasťou je aj galerijná záhrada. 

                              
Socha Naša matka (vystavená pred Liptovskou galériou P. M. Bohúňa na Tranovského ulici 3)
Evidovaná v parížskom Louvri ako výtvor patriaci medzi najdokonalejšie sochy sveta je vyjadrením synovskej lásky a úcty. Jej autorom je Alojz Štróbl (1856-1926), rodák z Liptova a popredný uhorský sochár, ktorý vytvoril vyše 600 maliarskych a sochárskych diel. Medzi nimi vyniká 12-metrov vysoké súsošie Studňa kráľa Mateja na Budínskom hrade v Budapešti. 

Budova Čierny orol (Ulica 1. mája 28/1896)
Dnes národná kultúrna pamiatka, kedysi stredisko spoločenského a kultúrneho života. G. F. Belopotocký tu v roku 1830 uviedol veselohru Kocúrkovo, čím položil základy slovenského ochotníckeho divadla. V Liptovskom Mikuláši založil prvú verejnú knižnicu (1829), písal učebnice, prekladal. V budove Čierneho orla hrával aj slávny cigánsky primáš Jozef Piťo (1800-1886), ktorého kapela nechýbala na žiadnom významnom podujatí v meste. V súčasnosti v priestoroch Čierneho orla nájdete Liptovské kultúrne stredisko, pobočku Liptovského múzea a úsek náučnej literatúry Liptovskej knižnice G. F. Belopotockého.

                          
Tranoscius (Tranovského ulica 1)
Poslaním spolku Tranoscius bolo vydávať a rozširovať evanjelickú literatúru v slovenskom jazyku, tiež  učebnice, kalendáre i beletriu. Patrí k najstarším slovenským vydavateľstvám. Z Liptovského Mikuláša pochádzajú viacerí významní spisovatelia – básnik Janko Kráľ, súrodenci Rázusovci či dramatik Ivan Stodola.

                          
Rodný dom Jána Levoslava Bellu, dnešný Katolícky dom (Belopotockého ulica 1)
Zakladateľ slovenskej hudby J. L. Bella (1843-1936) komponoval komorné skladby a cirkevnú hudbu,  preslávil sa operou Kováč Wieland. Jeho pamätnú tabuľu umiestnenú na rodnom dome vytvoril mikulášsky sochár Alfonz Groma. V Liptovskom Mikuláši sa narodil aj hudobný skladateľ Dušan Pálka (1909-1998), ktorý je autorom prvého slovenského tanga Nepovedz dievčatko, nikomu a evergreenov Ešte raz ku tebe prídem, Prečo sa máme rozísť, So slzami v očiach, Nauč sa to odo mňa, ...
 
                          
Kostol sv. Mikuláša (Námestie osloboditeľov 27)
Mikulášski umelci sa podpísali aj na vzhľade kostola. Chór namaľoval a sgrafitá v bočných kaplnkách vyhotovil maliar a spisovateľ Janko Alexy, ktorý spolu s maliarmi Jánom Želibským a Ferom Kráľom navrhli aj vitrážové okná. Reliéf s umeleckým stvárnením počiatkov mesta nad hlavným vstupom do kostola vymodeloval Fero Kráľ a do kameňa vytesal František Šustek. Okolie kostola zdobia sochy básnika Janka Kráľa, knihára a kníhkupca G. F. Belopotockého i šľachtica Pongráca.
 
                                         
Galéria Kolomana Sokola (Námestie osloboditeľov 28)
Prezentuje diela zakladateľa slovenskej a mexickej grafiky Kolomana Sokola (1902-2003), v ktorých sa sústredil najmä na sociálne motívy – hlad, chudobu, žobráctvo, vysťahovalectvo, ... Na priečelí galérie je inštalovaná pamätná tabuľa s bustou Kolomana Sokola. 
           
                          
Múzeum Janka Kráľa (Námestie osloboditeľov 30)
Múzeum sprístupňuje život a dielo známeho štúrovského básnika, búrliváka Janka Kráľa. Prvým riaditeľom múzea bol umelecký fotograf Martin Martinček. S jeho pôsobivými fotografiami sa môžete stretnúť v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa. Tu je vystavená aj tvorba jeho manželky Ester Šimerovej-Martinčekovej, prvej dámy slovenského maliarstva. Podľa jej návrhu boli vytvorené nádherné vitrážové okná v Župnom dome, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti Múzea Janka Kráľa.

                          
Súkromné galérie Rumanský Art Centrum  (Ulica E. Šimerovej Martinčekovej 4506/4)  a Galéria P&P Petráš (Malý Rím 16)
Diela bratov – akademických maliarov Ivana a Igora Rumanských sú inštalované v galérii, ktorá je výnimočná svojim architektonickým riešením. Ivan Rumanský sa sústreďoval najmä na maľbu a kresbu, doménou Igora Rumanského bola grafika a ilustrácia. Asi kilometer od historického centra sa nachádza Galéria P&P Petráš, galéria otca a syna. V tvorbe umelcov dominuje krajina a portrét.