Liptovský Mikuáš
  Úvod   /   Návštevník   /   PROGRAMY NA MIERU - stare   /   PRE SENIOROV   /   Sakrálne pamiatky

SAKRÁLNE PAMIATKY


Sakrálne pamiatky historického centra sú v letnej sezóne pravidelne sprístupnené za účelom turistických prehliadok, a tak môžete navštíviť dôstojné chrámy troch náboženských komunít – katolíckej, evanjelickej a židovskej. Katolícky Kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou mesta a Mikulášsky evanjelický kostol  patrí k najväčším slovenským evanjelickým kostolom. V oboch kostoloch sa počas celého roka pravidelne konajú bohoslužby. Synagóga, ktorá vyniká nádhernou secesnou výzdobou, už neslúži na náboženské účely a je muzeálnou expozíciou. V Evanjelickom kostole si v júli a auguste 2020 môžete vypočuť LETNÉ ORGANOVÉ POLHODINKY každý utorok o 16.00 hod.


KOSTOL SV. MIKULÁŠA

Postavený bol ako farský kostol pre 5 neďalekých osád. Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš. Táto impozantná sakrálna stavba stojí na mieste staršieho románskeho kostolíka z 11. – 12. storočia, ktorý pri výstavbe jednoloďového kostola v rokoch 1280 – 1300 prevzal úlohu sakristie a je najstaršou časťou súčasného chrámu. V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavaná a  upravená v  neskorogotickom slohu. V tom období kostol spolu s  neďalekou Pongrácovskou kúriou opevnili a obohnali vodnou priekopou; neskôr prešiel barokovou prestavbou. Vo svojej ranogotickej podobe sa chrám opäť zaskvel po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1941 – 43, kedy odstránili opevňovací múr a pristavali bočné kaplnky. Následne v celom kostole osadili nádherné vitrážové okná. Vypočujte si audiosprievodcu.
Kostol_sv_Mikulasa_podorys
 
❶ Vitrážové okná. Prvú vitráž – Apoteózu Sviatosti oltárnej – zhotovila podľa návrhu národného umelca Jána Želibského firma, ktorá vytvorila aj okná Katedrály sv. Víta v Prahe. Toto „antické“ okno, osadené v južnej bočnej lodi r. 1942, zapôsobilo dojmom nebeského kúzla, a tak podľa návrhov Janka Alexyho, Ley Mrázovej, Štefana Cpina a Fera Kráľa vznikli ďalšie farebné vitráže, presvetľujúce priestory kostola. Zobrazujú postavy svätcov: Jozefa, Cyrila a Metoda, Svorada, Augustína, motívy Srdca Panny Márie, Oltárnej sviatosti, či kniežaťa Pribinu. Vypočujte si audiosprievodcu  
❷ Oltár Panny Márie vznikol v rokoch 1470-80. Uprostred je plastika Madony s  dieťaťom, okolo nej sochy svätíc: Barbora, Margita, Katarína a Dorota. Na pohyblivých krídlach sú zachytené udalosti zo života Panny Márie. Na predele oltára sú zobrazení dvaja anjeli držiaci Veronikinu šatku s Kristovou tvárou. Vypočujte si audiosprievodcu.
❸ Krstiteľnica. Kamenná krstiteľnica  kalichovitého tvaru pochádza z roku 1490, jej tepané medené barokové veko je zo 17. storočia. Vypočujte si audiosprievodcu.
❹ Triumfálny oblúk, dominujúci hlavnej lod i kostola, zdobí motív obetovania baránka obklopeného anjelmi od Jozefa Hanulu z r. 1903. Vypočujte si audiosprievodcu.
❺ Oltár sv. Mikuláša. Ústrednou sochou hlavného oltára z r. 1903 je patrón kostola – sv. Mikuláš. Po jeho ľavici stojí socha sv. Ladislava, po pravici socha sv. Štefana. Pohyblivé oltárne krídla s výjavmi zo života sv. Mikuláša pochádzajú z r. 1500 až 1510. Barokové plastiky, ktoré kedysi tvorili súčasť hlavného oltára, sú vystavené v Múzeu Janka Kráľa. Vypočujte si audiosprievodcu.
❻ Oltár Sviatosti oltárnej je svojím zobrazením jedinečný. V oltárnej skrini je namiesto tradičnej figurálnej plastiky zvečnená Sviatosť oltárna. Drevený pozlátený reliéf predstavuje takmer 1,5 m vysokú monštranciu, ktorú držia dvaja kľačiaci anjeli. Vypočujte si audiosprievodcu.
❼ Sgrafitá v bočných kaplnkách, ako aj maľby na chóre, vytvoril mikulášsky rodák, národný umelec Janko Alexy. V rodnom meste inicioval záchranu Pongrácovskej kúrie, stál pri vzniku Múzea Janka Kráľa a Liptovskej galérie P. M. Bohúňa. Vďaka nemu povstal z ruín i Bratislavský hrad. Vypočujte si audiosprievodcu.
❽ Reliéf nad hlavným vchodom z roku 1945 je umeleckým stvárnením počiatkov mesta. Zobrazuje žehnajúcu postavu sv. Mikuláša a šľachtica Marka, ktorému kráľ Belo IV. dal zem pre kúriu i  kostol. Treťou postavou je liptovský veľmož Bogomer, šíriaci budovateľský ruch v Liptove okolo roku 1268. Vypočujte si audiosprievodcu.
❾ Slnečné hodiny na južnej strane kostola zdobí keramický reliéf zachytávajúci boj sv. Juraja s drakom. Vypočujte si audiosprievodcu.
 
   
  
    
KONTAKT 
Kostol sv. Mikuláša, Námestie osloboditeľov 27, Liptovský Mikuláš
patrí pod správu Rímskokatolíckeho farského úradu, ul. Moyzesova 662/3, Liptovský Mikuláš, Tel.: +421 44 552 21 42
  http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/mapa.png http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/bezbarierovy_pristup.png
Turistické prehliadky kostola: 1.7. - 31.8. Po-Pi: 10.00-12.00, 13.00-17.00
Celoročne prístupný počas Svätých omší Po - Pi: 6.15, 18.15*,  So: 7.00,18:15*, Ne: 6.15, 8.00, 9.15, 10.45, 18.15   * čas večernej omše po zmene letného času na zimný je o 17.00
Vstupné: dobrovoľné, príspevkom podporíte obnovu sakrálnej pamiatky.
PROPAGAČNÝ MATERIÁL k turistickým prehliadkam kostola na stiahnutie, v tlačenej verzii k dispozícii v INFORMAČNOM CENTRE mesta.

EVANJELICKÝ KOSTOL

Postavenie evanjelického kostola v Liptovskom Mikuláši umožnil Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781, na základe ktorého si už aj protestanti smeli stavať murované kostoly, aj keď mimo námestia, bez veže a zvonov. Na jeho vybudovaní sa v rokoch 1783-85 podieľali evanjelici z 13 liptovských  obcí. Jednoduchá klasicistická stavba bez veže slúžila veriacim už takmer sto rokov, keď mesto zasiahol ničivý požiar a poškodil faru aj podkrovie chrámu. Počas obnovy steny kostola nadmurovali a k jeho južnej stene pristavali mohutnú vežu s dôstojným vstupom do chrámu. Trojloďový zaklenutý priestor má nad bočnými loďami rozsiahle empory – chóry, vďaka ktorým patrí mikulášsky kostol s 1700 miestami na sedenie k najväčším evanjelickým kostolom na Slovensku. Interiéru s klasicistickou kazateľnicou dominuje veľký neskorobarokový stĺpový oltár s nadstavcom a bočnými úponkovými „ušami“, ktoré uzatvárajú spodný diel do tvaru kruhu. Vzácny organ na západnej empore pochádza z roku 1892. Vypočujte si audiosprievodcu.
❶ Kazateľnicu daroval do kostola v roku 1806 liptovský župan Emerich Pongrácz s manželkou. Ich rodové erby zdobia striešku kazateľnice. Vypočujte si audiosprievodcu. 
❷ Neskorobarokový oltár (v. 6,5 m) bohato zdobený drevorezbou so zlátenými prvkami. Po stranách obrazu Ukrižovaného Krista sú sochy evanjelistov Matúša a Jána, nad erbom donátora je postava archanjela Michala s diablom pod nohami a symbol Božieho oka. Vypočujte si audiosprievodcu.
❸ Mramorová krstiteľnica z roku 1935 s medeným poklopom. Vypočujte si audiosprievodcu.
❹ Pamätné tabule venované Jurajovi Janoškovi, M. M. Hodžovi, Jurajovi Tranovskému, Vladimírovi Kunovi a 500. výročiu reformácie. Vypočujte si audiosprievodcu.
❺ Pôvodné krištáľové lustre s masívnou mosadznou konštrukciou príliš zaťažujúce klenbu nahradili nové zo slovenského krištáľu. Vypočujte si audiosprievodcu.
❻ Empory nad bočnými loďami a na západnej strane (chór). Vypočujte si audiosprievodcu.
❼ Pristavaná veža s tromi zvonmi a vstupným portálom. Vypočujte si audiosprievodcu.
❽ Pieskovcové sochy Juraja Tranovského a M. M. Hodžu. Vypočujte si audiosprievodcu.
❾ Stará fara s expozíciou Tatrín a Žiadosti slovenského národa. Vypočujte si audiosprievodcu.

Základom novoinštalovanej historickej knižnice v starej evanjelickej fare je Tranovského knižnica s cennými exemplármi Cithary sanctorum. Knižnica pozostáva z viac ako 2200 cenných kníh, výtlačkov a rukopisov. Najstaršia kniha pochádza z roku 1592. Knižnica patrí Tranosciu, jednému z najstarších slovenských vydavateľstiev, ktoré v roku 1898 založili mikulášski evanjelici. Je prístupná aj pre bádateľov.

Archív evanjelického zboru ukrýva také unikáty, ako sú krásne vyšívané historické ručníky, vzácne obrazy či viaceré výtlačky Cithary sanctorum. Prvé vydanie z roku 1636 obsahovalo 412 duchovných piesní; ich počet neskôr stúpol na 1300. Časť archívu je sprístupnená v starej evanjelickej fare.

Reformačné myšlienky Martina Luthera sa na začiatku 16. storočia rozšírili aj na územie Liptova. Mikulášske obyvateľstvo oslovili natoľko, že takmer celé prešlo k evanjelickému vierovyznaniu. Dokonca v Kostole sv. Mikuláša, patriacom katolíckej cirkvi, od polovice 16. storočia pôsobili len evanjelickí kazatelia; medzi nimi aj Juraj Tranovský, autor prvého evanjelického spevníka Cithara sanctorum. Keď sa kostol v roku 1680 navrátil katolíckej cirkvi, ďalších sto rokov dochádzali evanjelici na bohoslužby do 8 km vzdialeného kostola v Paludzi. Od roku 1785 má evanjelická obec vlastný kostol, ktorý si postavili veriaci v dnes už historickej časti mesta. Obnovili si svoj Vrbickosvätomikulášsky zbor a venovali sa činorodej duchovnej práci, charite, školstvu aj kultúre. Ku kostolu postupne pribudla fara, evanjelická škola (dnes sídlo galérie), vydavateľstvo Tranoscius a cirkevný dom. Sformovala sa tu evanjelická štvrť, ktorá sa za pôsobenia M. M. Hodžu stala miestom dejinných udalostí, ako bolo založenie prvého celonárodného kultúrneho spolku Tatrín a zostavenie Žiadostí slovenského národa – prvého politického programu Slovákov. Keď tu r. 1922 vysvätili Juraja Janošku za prvého generálneho biskupa evanjelickej cirkvi, stal sa Mikuláš biskupským sídlom. Vypočujte si audiosprievodcu.
 
    
     
 

LETNÉ ORGANOVÉ POLHODINKY - monumentálna chrámová hudba v Evanjelickom kostole

1. júla - 31. augusta 2020 každý utorok o 16.00


KONTAKT

Evanjelický kostol, Tranovského 12, Liptovský Mikuláš
patrí pod správu Evanjelického a.v. farského úradu, Tranovského 6, Liptovský Mikuláš, Tel.: +421 44 552 21 46
  http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/facebook1.png http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/youtube.png http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/mapa.png http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/bezbarierovy_pristup.png
Turistické prehliadky kostola: 1.7. - 31.8. Po-Pi: 10.00-12.00, 13.00-17.00
Celoročne prístupný počas Služieb Božích každú nedeľu o 9.00 
Vstupné: dobrovoľné, príspevkom podporíte obnovu sakrálnej pamiatky.  
PROPAGAČNÝ MATERIÁL k turistickým prehliadkam kostola na stiahnutie, v tlačenej verzii k dispozícii v INFORMAČNOM CENTRE mesta.


SYNAGÓGA

Synagóga v Liptovskom Mikuláši, postavená v rokoch 1842 – 1846 ako jednopodlažná klasicistická stavba s rovným trámovým stropom a strohým interiérom dnes patrí medzi najväčšie a najštýlovejšie na Slovensku. Súčasnú podobu získala po rekonštrukcii v roku 1906, no pôvodná stavba tvorí podstatnú časť dnešnej synagógy – jej vonkajší plášť. Do existujúceho základu budapeštiansky architekt Leopold Baumhorn vstaval konštrukciu z oceľových nosníkov a stĺpov. Unikátny systém oceľovej siete nesúcej tenkú, len päťcentimetrovú omietkovú škrupinu, umožnil pomerne rozsiahly trojloďový priestor zaklenúť a do konceptu zabudovať aj galérie pre ženy. Vďaka tomuto novátorskému, v tom čase a v našom prostredí menej používanému technickému riešeniu klenby, patrí mikulášska synagóga aj medzi významné pamiatky technického charakteru. Zároveň je dôkazom schopnosti architekta prispôsobiť pôvodný objekt novým požiadavkám s citlivou zmenou dispozície a zároveň rešpektovaním pôvodného diela. Autor tu docielil harmóniu medzi prevažujúcim klasicistickým výrazom priečelí so zachovaním charakteru pôvodného zastrešenia a secesným charakterom interiéru vrátane kupole s krásnou vitrážou. Interiéru dominuje bohatá modro-zlatá štuková výzdoba. Secesný charakter interiéru dotvárali kovové lustre a vitrážové okná s kvetinovými motívmi. 
Synagóga, vďaka investícii mesta obnovená a roku 1991 sprístupnená verejnosti, je dnes v správe Múzea Janka Kráľa. V interiéri tejto jedinečnej pamiatky múzeum prezentuje samostatnú výstavu venovanú histórii mikulášskej židovskej komunity, inštalovanú na západnej galérii. V synagóge sa každoročne koná koncert Mosty-Gesharim za účasti popredných domácich i svetových umelcov. Vypočujte si audiosprievodcu.

❶ Hlavné priečelie s fasádou členenou päticou okien a vstupných brán je orientované na západ. Štyri mohutné antické stĺpy podopierajú veľký predsunutý štít s trojuholníkovým tympanonom. Zaujímavosťou klasicistického exteriéru je až 30 okien a 9 vstupov z troch strán budovy. Vypočujte si audiosprievodcu.
❷ Vstupný priestor za hlavným priečelím je rozdelený na šesť rovnakých polí dvojicou dekoratívnych stĺpov, nesúcich valenú klenbu. Priľahlé priestory využívala komunita na uchovávanie matričných záznamov. Vypočujte si audiosprievodcu.
❸ Veľkorysé riešenie vnútorného priestoru je výsledkom rekonštrukcie z roku 1906, vďaka ktorej získala synagóga súčasnú podobu s netradičným prepojením klasicistického exteriéru so secesným interiérom. Vypočujte si audiosprievodcu.
❹ Nad optickým stredom synagógy, v ktorom sa krížia oblúky klenby hlavnej lode, architekt vo výške 17 m strop otvoril a vytvoril v ňom kupolu o priemere 10 m. Jej vrchol vypĺňa veľká farebná vitráž. Vypočujte si audiosprievodcu.
❺ Stropnú vitráž tvoria dekoratívne výplne s centrálnym motívom slnka a kvetov na pozadí modrej oblohy, ktoré boli z podkrovia osvetľované žiarovkami. Stropná vitráž spolu s okennými vitrážami boli najhodnotnejšou a zároveň finančne najnáročnejšou súčasťou výtvarného doriešenia modlitebne. Darovali ich štyri bohaté liptovskomikulášske židovské rodiny. Vypočujte si audiosprievodcu.
❻ Vstup do samého srdca synagógy „Aron-ha-Kodeš“, kde sa uchovávala Tóra, je komponovaný ako impozantná brána. Zdvojený oblúk v jej vrchole symbolizuje Mojžišove kamenné tabule s Božími zákonmi. Vypočujte si audiosprievodcu.
❼ Z pôvodného interiérového zariadenia sa zachovali len drevené lavice na galériách určených pre ženy. Okrem nich interiér dotvárali tiež kovové lustre, svietniky, zábradlie na emporách a vitrážové okná s kvetinovými motívmi. Vitráže boli začiatkom 90. rokov 20. storočia demontované, aby sa zabránilo ich zničeniu. Posledné dve z nich sú sprístupnené verejnosti v expozícii Múzea Janka Kráľa, ktoré dokumentuje aj históriu mikulášskeho židovstva. Vypočujte si audiosprievodcu.
❽ Štuková výzdoba stĺpov, pilierov a zábradlí na galériách, aj centrálneho objektu Aron-ha-Kodeš je výrazne polychrómovaná s prevahou zlatej a modrej farby. Modrá a zlatá dominuje aj na výmaľbe klenieb a kupoly. Prísne štylizované florálne motívy len jemne podčiarkujú ornamentiku založenú na geometrických zákonitostiach a inšpirácii orientom. Vypočujte si audiosprievodcu.
❾ Reliéf na priečelí chrámu venovaný obetiam holokaustu pripomína a uzatvára najsmutnejšiu kapitolu histórie židovskej komunity v Liptovskom Mikuláši. Kópia slávneho reliéfu sa nachádza v Národnom pamätníku obetiam holokaustu v Jeruzaleme, ďalšie zdobia 6 synagóg na Slovensku. Autorom reliéfu je známy mikulášsky maliar Michal Kern. Vypočujte si audiosprievodcu.

História židovskej komunity sa začala písať v 20. rokoch 18. storočia, keď sa v Liptove usadili prvé židovské rodiny z moravského Holešova. Zemepán Samuel Pongrác ich prijal s očakávaním, že v Mikuláši a okolí napomôžu rozvoju obchodu a prenajal im niekoľko domov priamo na námestí. Do mesta prichádzali ďalšie rodiny a začali obchodovať s drevom, kožou, textilom, liehovinami a tabakom. V roku 1730 si založili židovskú náboženskú obec a o dva roky neskôr postavili prvú, drevenú synagógu. Roku 1752 komunita založila elementárnu školu Tóry a Talmudu a v roku 1776 ješivu, učilište pre rabínov. Začiatkom 19. storočia dostal Mikuláš prívlastok „židovské Atény“ či „mesto plné mudrcov a znalcov Písma“. Významný vplyv židovského obyvateľstva na kultúrny a spoločenský život dokazuje aj to, že v roku 1861 mal Liptovský Mikuláš prvého židovského starostu, a to v rámci celého Uhorska! Rozrastajúca sa židovská obec roku 1842 rozhodla o stavbe novej synagógy na mieste, kde stojí dodnes, aj keď v pozmenenej podobe. V roku 1846 už slúžila svojmu účelu. V jej blízkosti vyrástla šesťtriedna škola s vyučovacím jazykom nemeckým, ktorú navštevovali aj deti kresťanov. Liptovský Mikuláš sa stal centrom liptovského židovstva. Keď požiare mesta v rokoch 1878 a 1904 poškodili aj synagógu, komunita rozhodla o jej rozsiahlej prestavbe. História mikulášskej židovskej komunity sa tragicky uzavrela počas druhej svetovej vojny. Na základe rozhodnutia vtedajšej vlády bolo od marca 1942 z Mikuláša postupne deportovaných 885 židovských obyvateľov do koncentračných táborov. Prežiť sa podarilo len zlomku z nich. Vypočujte si audiosprievodcu.
 
   
  
 
KONTAKT
Synagóga, Hollého ulica 4, Liptovský Mikuláš, Tel.: +421 44 552 25 54+421 915 317 490 
  http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/facebook1.png http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/instagram.png http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/mapa.png http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/bezbarierovy_pristup.png http://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/ikony/wifi.png
Prevádzková doba: 1.7.-31.8. Po-Ne: 10.00-18.00, mimo letnej sezóny možnosť objednať vstup vopred v Múzeu Janka Kráľa.
Vstupné: dospelý: 2 €, dieťa: 1 €, príspevkom podporíte obnovu sakrálnej pamiatky.
PROPAGAČNÝ MATERIÁL k turistickým prehliadkam synagógy na stiahnutie, v tlačenej verzii k dispozícii v INFORMAČNOM CENTRE mesta. 
VIRTUÁLNA PREHLIADKA SYNAGÓGY