Liptovský Mikuáš

Po oslobodení 4. apríla 1945

Po oslobodení na začiatku apríla 1945 sa Liptovský Mikuláš pomaly vracal k bežnému životu. Obnovovali sa vojnou zničené domy, budovy, hospodárske objekty, cesty. Veľké nebezpečenstvo predstavovala vojenská munícia, ktorá tu ostala po bojoch. Nemeckí vojaci pred útekom podmínovali verejné priestranstvá a budovy. V dnešnom historickom centre bolo nájdených 600 kg výbušnín. V Liptovskom Mikuláši a okolí bolo zneškodnených vyše 22-tisíc mín a 6-tisíc nevybuchnutých granátov. Keď sa 9. mája 1945  o 11 hodine dopoludnia rozozneli fabrické sirény a kostolné zvony, oznámili dlho očakávaný koniec druhej svetovej vojny.  
 
Krátky dobový film: Odhalenie pamatnika Červenej armáde v Liptovskom Mikuláši v 1945
 
PIETNY AREÁL NA HÁJI
 
Stredom rozľahlého pietneho areálu vedie monumentálne schodisko, ktorého vstup otvárajú dve súsošia. Ľavé zobrazuje prísahu na bojovú zástavu, pravé symbolizuje víťazstvo a mier. V Liptovskom Mikuláši špeciálne zriadili dielňu na zhotovenie týchto sôch. Obe strany schodiska lemujú travertínové bloky s vavrínovými vencami. Na jeho najvyššom stupni sa nachádza samotný pamätník. Pylón, ukončený päťcípou hviezdou, zdobia štyri reliéfy s výjavmi - Uctenie zástavy, Pomoc ranenému, Kladenie venca a Výjav nad hrobom. Areál navrhli architekti Aladár Búzik a Ladislav Bauer a svojimi dielami dotvorili mikulášski akademickí sochári Alfonz Groma a Miroslav Ksandr.
 
      
VOJNOVÝ CINTORÍN
 
Padlých pochovávali v záhradách, dvoroch, na obecných pozemkoch, mnohí ostali v zamínovaných poliach. O ich identifikáciu sa starali najmä sestry Slovenského červeného kríža. Myšlienka vybudovať spoločný vojnový cintorín československých vojakov  na miestach najtvrdších bojov vznikla takmer hneď po oslobodení mesta. V novembri 1950 v Liptove exhumovali 1 325 a v okrese Dolný Kubín 36 telesných pozostatkov padlých čs. vojakov. Exhumačné práce riadil Jaroslav Šnajberk, vedúci technického oddelenia Pohrebné služby hlavného mesta Prahy. Pozostatky 817 vojakov Červenej armády exhumovali už v marci 1946 a previezli ich na cintorín sovietskych hrdinov v Žiline na Bôriku. Nemeckí vojaci našli miesto posledného odpočinku neďaleko liptovskej obce Važec, kde je najväčší nemecký vojnový cintorín na Slovensku. Na cintoríne je pochovaných približne 6 500 nemeckých vojakov, ktorí padli na bojiskách východného a stredného Slovenska. Otvorený bol v októbri 1998. 
   
TABUĽA SO ZOZNAMOM MIEN
 
Stovky a stovky mien a rovnaký počet „neznámych“. Keď sa budoval vojnový cintorín, boli známe mená 333 padlých... Dodnes sa podarilo identifikovať ďalších takmer osemsto bojovníkov.  Za každým menom sa skrýva príbeh, pretrhnutý, nedokončený... Prázdne miesto v stovkách rodín, ktorých rodinní príslušníci prichádzajú aj po siedmych desaťročiach, aby vzdali úctu svojim predkom. Zapaľujú sviečky so spomienkou na blízkeho a snáď aj s nádejou, že sa ľudstvo poučí zo svojich chýb.

Spracované: INFORMAČNÉ CENTRUM mesta Liptovský Mikuláš 
Odborný garant: Doc. PhDr. Oldřich Vaněk, CSc.