Liptovský Mikuáš

62 dní dlhých bojov

STRATEGICKÉ KÓTY 748 HÁJ a 729 NICOVÔ
29. januára 1945 sovietske a československé vojská vstúpili na pôdu Liptova. Postupne oslobodzovali obce jeho hornej a strednej časti. Namiesto očakávaného ďalšieho rýchleho postupu sa však front zastavil pred Liptovským Mikulášom 
na silnej obrannej línii nemeckých jednotiek vybudovanej naprieč Liptovskou kotlinou. Nachádzali sa tu poľné opevnenia, ktoré tvorili mínové polia, drôtené zátarasy a zákopy. Ich centrom bol Háj a priľahlé výšiny. Pozorovateľne v okolitých horách nemeckým jednotkám umožňovali kontrolu pohybu a riadenie palieb. Do budovania obranných postavení nemecké velenie nútilo aj civilné obyvateľstvo. V prvej fáze bojov o Liptovský Mikuláš, do polovice februára 1945,  sa 1. československý armádny zbor na severnom brehu Váhu a Červená armáda na južnom brehu opakovane pokúšali prelomiť obrannú líniu nemeckých vojsk doplnených o maďarské jednotky. Pretože nebol dosiahnutý očakávaný úspech, sovietske velenie nariadilo prejsť do obrany a dôsledne sa pripraviť na obnovenie útočnej činnosti. V polovici februára väčšina sovietskych jednotiek odišla z Liptova do Poľska. Obyvateľov obcí, ktoré sa nachádzali bezprostredne vo frontovom pásme, evakuovali do oslobodeného horného Liptova. 
 

   
VOJSKÁ V BOJOCH O LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
 
1. československý armádny zbor bol najväčšou bojujúcou vojenskou jednotkou československej zahraničnej armády, ktorá v druhej svetovej vojne bojovala na východnom fronte na strane Červenej armády. Jadro zboru okrem ďalších útvarov v lete 1944 tvorila  1. čs. samostatná brigáda, 2. čs. paradesantná, 3. čs. samostatná brigáda, 1. čs. tanková brigáda a 1. čs. samostatný stíhací pluk. Základné formovanie zboru bolo dokončené na konci júla 1944. Vtedy mal 16 000 príslušníkov. Do bojov o mesto sa v marci 1945 pripojila nová, 4. čs. samostatná brigáda. 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR počas bojov pri Liptovskom Mikuláši velil až do svojho menovania ministrom národnej obrany tzv. Košickej vlády gen. Ludvík Svoboda. Po jeho odchode do Košíc velenie zboru prevzal gen. Karel Klapálek. V marci až apríli 1945 sa početné stavy celého zboru pohybovali medzi 30 000 až 36 000 mužmi.
 
ZBRANE 
 
V 2. svetovej vojne bolo použitých vyše 300 zbraňových systémov. K štandardnej výzbroji pechoty patrili guľomety, samopaly, pušky, pištole a granáty. Delostrelectvo používalo rôzne typy kanónov, diel a húfnic. V bojoch v Liptove však chýbali tanky a lietadla, ktoré boli potrebné na iných úsekoch frontu. Jednotky  čs. armádneho zboru podporovali sovietske samohybné delá a raketové mínomety – kaťuše. O Liptovský Mikuláš sa bojovalo na prelome zimy a jari. Zamrznutá hornatá krajina Liptova, nečakaný odmäk či snehové fujavice boli neraz neprekonateľnou prekážkou aj pre silnú vojenskú techniku. Stalo sa, že v ťažkých podmienkach pomáhali presúvať kanóny aj ťažné voly. 

   
OSLOBODENIE MESTA
 
Po dôkladnej príprave sa 3. marca 1945 začal útok na celom fronte a v priebehu dňa červenoarmejci dobyli veľkú časť mesta až po most cez Váh do Palúdzky. Československé jednotky na sever od mesta však zásadný úspech nedosiahli. Nemecké jednotky sa snažili neustálymi protiútokmi obnoviť svoje pozície. Najťažšie boje prebiehali pri železničnej stanici, o kóty Háj a Nicovô, o mestské časti Vrbica či Palúdzka. 9. marca veliteľ sovietskej 18. armády nariadil československým i sovietskym jednotkám prejsť do obrany a ráno 10. marca v meste vystriedať sovietske jednotky československými. Počas 10. marca a až do večera 11. marca 1. čs. brigáda odrážala nemecké útoky na mesto. Večer 11. marca nepriateľské jednotky súčasným úderom na Liptovský Mikuláš zo západu, severu a juhu donútili československé jednotky ustúpiť z mesta. Do 3. apríla odrážali jednotky 1. československého zboru protiútoky nemeckej pechoty a tankov. Záverečné boje o Liptovský Mikuláš začali 30. marca. Na front bola znova prisunutá sovietska 24. strelecká divízia. V spolupráci s ňou prelomili obranu protivníka severne a južne od Váhu a 4. apríla oslobodili Liptovský Mikuláš. Obyvatelia mesta sa mohli konečne nadýchnuť slobody.
 
Brigádny generál Ján Iľanovský na tieto chvíle spomína takto: „Bol som prekvapený, že obyvatelia okolitých domov, ktorí postupne vychádzali z krytov a pivníc, neprejavovali osobitnú radosť z toho, že sú tu československí vojaci. Jednak, ako nám vysvetlili, väčšinu obyvateľstva Nemci z mesta nútene evakuovali, jednak sa ospravedlňovali, že nás nemajú ani čím privítať a pohostiť, lebo Nemci im všetko zobrali. Slzy sa miešali s radosťou, preklínali fašistov, na adresu ktorých sa sypali nevyberané nadávky.“


Detailnejšie informácie o bojujúcich armádach, ich veliteľoch, organizácii, počtoch, výzbroji a bojovej činnosti nájdete v dokumente PREHĽAD VOJSK POČAS BOJOV PRI LIPTOVSKOM MIKULÁŠI (február až apríl 1945). Autor: Doc. PhDr. Oldřich Vaněk, CSc. 

Odborný garant: Doc. PhDr. Oldřich Vaněk, CSc. 
FOTO: Gabriel Lipták (Simulácia bojov na Háji, 2015)