Liptovský Mikuáš
  Úvod   /   Návštevník   /   BLOG   /   Umenie na každom kroku

Umenie na každom kroku

Niektoré umelecké objekty v meste sú neprehliadnuteľné, iné menej nenápadné, no častokrát so zaujímavým príbehom a ešte zaujímavejším autorom. Mnohí z nich, napriek ranám osudu a nežičlivým životným podmienkam, vytvorili majstrovské diela, ktoré sú uznávané a obdivované aj ďaleko za hranicami Slovenska. Veľa z tých najlepších umeleckých výtvorov môžete vidieť  v meste – v galériách, múzeách, verejných priestranstvách i parkoch. Či už znepokojivé plátna Kolomana Sokola, do detailu prepracované portréty P. M. Bohúňa alebo Štróblovu sochu Naša matka zaevidovanú medzi najdokonalejšie sochy sveta. Určite si spomeniete na revolučné básne búrliváka Janka Kráľa, nežné veršíky Márie Rázusovej-Martákovej alebo melodické songy Dušana Pálku, ktoré ste už isto počuli  a možno ani netušíte, kto je ich autorom. Kým si viac predstavíme tie najzvučnejšie mená a budeme hľadať ich umelecké stopy, posvietime si na jeden z najmonumentálnejších umeleckých objektov v historickom centre, a to dielo Pocta tvorivému mysleniu. Je súčasťou Fontány Metamorfózy, ktorej horné žiarivé bloky diela nesú symboliku plynutia času, nových myšlienok a inšpirácií....  Na spodných blokoch z tmavej žuly sú vytesané mená významných mikulášskych rodákov vrátane umelcov. 
 
 
 

UMELCI LIPTOVSKÉHO MIKULÁŠA A ICH TVORBA

1./ Koloman Sokol (1902-2003)

popredný predstaviteľ slovenskej a mexickej grafiky, ktorého mal v úcte samotný Pablo Picasso. Vo svojej tvorbe sa sústredil najmä na sociálne motívy – hlad, chudobu, žobráctvo, vysťahovalectvo. Hoci patrí k najvýznamnejším slovenským maliarom, žil skromne, nezaujímala ho sláva, pocty, ani uznanie. Na sklonku života veľkoryso daroval svojmu rodnému mestu 48 majstrovských diel, ktoré sú inštalované v rovnomennej galérii. Uvidíte tu aj osobné predmety a fotografie maestra Sokola.  

   


2./ Peter Michal Bohúň (1822-1879)

zakladateľ slovenského realistického portrétu sa síce narodil vo Veličnej na Orave, ale tvoril aj v Liptovskom Mikuláši. Napriek pohnutému osudu maľoval dokonalé portréty mešťanov a národovcov, oltárne obrazy, vytvoril cykly krojovaných Slovákov. V Mikuláši takmer 11 rokov pôsobil ako učiteľ na evanjelickej škole, ktorej priestory dnes hostia galériu nesúcu meno tohto umelca. Galéria je treťou najstaršou na Slovensku a v piatich stálych expozíciách si môžete prehliadnuť staré umenie a vynikajúce diela slovenských umelcov – Klemensa, Skuteckého, Malého, Medňanského, Fullu, Benku, Galandu, Hložníka, Bazovského, Šimerovej,  Martinčeka, ... A samozrejme tvorbu Petra Michala Bohúňa v samostatnej expozícii Bohúňova sieň.
Galéria spolu s evanjelickým kostolom a starou farou tvoria pôvabné námestíčko, ktoré láka k chvíli zastavenia. Jeho zaujímavosťou je aj šesť sôch. Jedna z nich zachytáva podobu Petra Michala Bohúňa, ďalšie dve sú z dielne extravagantného uhorského sochára Alojza Štróbla, rodáka z neďalekej Kráľovej Lehoty.  
 
    


3./ Alojz Štróbl (1856-1926) 

hoci neraz prekvapil svojim správaním napr. keď sa vybral v krpcoch a košeli do Ríma odkopírovať Michelangelovu sochu alebo keď robil sprievody v historických kostýmoch, jeho tvorba bola brilantná. Jeho socha Naša matka vystavená pred vstupom do galérie, bola zapísaná medzi najdokonalejšie sochy sveta. Pred galériou je bronzový odliatok a mramorový originál je súčasťou stálej expozície Maďarskej národnej galérie. Socha je vyjadrením bezmedznej lásky umelca k svojej matke. Rovnako dokonalá, síce s úplne inou témou,  je aj jeho druhá socha inštalovaná pred galériou - Ranený diviak. Štróbl je autorom viac ako 600 sochárskych a výtvarných diel, bol takým bravúrnym umelcom, že mu ako prvému uhorského sochárovi stál modelom cisár František Jozef.
 
 
 

4./Janko Alexy (1894-1970)

zakladateľ slovenskej výtvarnej moderny maľoval slovenskú krajinu, výjavy z ľudových bájí a povestí. Vďaka nemu povstal z ruín Bratislavský hrad a v Liptovskom Mikuláši sa zaslúžil o záchranu Pongrácovskej kúrie. Podieľal sa aj na obnove Kostola sv. Mikuláša, kde namaľoval chór a v bočných kaplnkách vytvoril sgrafitá. Spolu s maliarmi Jánom Želibským a Ferom Kráľom navrhli vitrážové okná. Fero Kráľ vymodeloval aj reliéf s umeleckým stvárnením počiatkov mesta a z kameňa ho vytesal František Šustek. Reliéf zachytávajúci postavu svätca Mikuláša je umiestený nad hlavným vstupom do kostola. Toto všetko sa udialo počas rozsiahlej rekonštrukcie kostola v rokoch 1941-43. 
 
     
 

5./ Ivan Rumanský (1944-1990) a Igor Rumanský (1946-2006)

akademickí maliari a bratia, ktorých tvorbu prezentuje súkromná galéria Rumanský Art Centre neďaleko historického centra. Ivan Rumanský bol citlivý maliar, kresliar a grafik, Igor Rumanský sa venoval grafike, ilustrácii, známkovej tvorbe a ex libris. Mnohí ani netušia, že tie nežné ilustrácie v mnohých Rúfusových básnických zbierkach, sú dielom práve tohto umelca.
 
      
 

6./ Pavol Petráš st. (1931) a Pavol Petráš ml. (1964) 

maliari otec a syn nachádzajúci inšpiráciu v liptovskej krajine. Otec Pavol Petráš je autorom monumentálnych kamenných mozaík a drevených plastík. Jedna z nich je inštalovaná neďaleko Informačného centra. Pavol Petráš mladší vytvoril aj pôsobivý cyklus portrétov osobností slovenského národa. Ak vás ich tvorba zaujala, prehliadnuť si ju môžete v ich  súkromnej galérii v mestskej časti Palúdzka.
 
  

7/ Janko Kráľ (1822-1876) 

geniálny básnik štúrovskej generácie. Kto by nepoznal jeho Dumu bratislavskú, Výlomky z Jánošíka či romantickú baladu Zakliata panna vo Váhu a divný Janko? Bol jedným z prvých, ktorý písal v štúrovskej slovenčine. Jeho básne sú veľmi emotívne, plné revolučných názorov. A nielen básne. Za rozširovanie revolučných myšlienok sa Janko Kráľ dostal do väzenia, kde mu hrozil trest smrti. Ten bol v poslednej chvíli zmenený na väzenie s mučením. Na jeho rebelskú povahu  odkazujú i detaily na jeho soche v historickom centre – pištoľ a šabľa. Aj v súkromnom živote mal svoje rozmary a nálady. Napríklad sa nechcel dať fotiť ani maľovať, a tak jeho portréty vznikli podľa fantázie umelcov. Zachovala sa však jedna fotografia, na ktorej by mohol byť básnik aj s manželkou. Dnes je táto fotografia vystavená v Múzeu Janka Kráľa v časti expozície s básnikovým nábytkom. Hoci je v životnom príbehu Janka Kráľa viacero prázdnych miest, práve v tomto múzeu so o ňom dozviete mnoho zaujímavostí. Napríklad aj to, že putoval po stopách Jánošíka, študoval jeho súdne spisy a dokonca urobil aj odpis zo zápisnice z vypočúvania Jánošíka.
  
    
 

8./ Súrodenci Rázusovci

pochádzali z Vrbice, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša.
Martin Rázus (1888-1937) – kňaz, politik, básnik a spisovateľ. Medzi širokou verejnosťou sú  najznámejšími dielami romány pre mládež Maroško a Maroško študuje, ktoré sa dočkali aj filmového spracovania. 
Mária Rázusová-Martáková (1905-1964) – učiteľka, prekladateľka, redaktorka, ale hlavne autorka detskej poézie a prózy. Veď kto by si nespomenul na veršíky z básní Zatúlané húsa či Môj macík?
Do dnešných dní sa zachoval ich rodný dom, kde sa môžete začítať do ich kníh, pozrieť si spomínané filmy o Maroškovi, či si prehliadnuť rodinné fotografie. Dom obklopuje Maroškova záhrada. Na ich počesť sú v meste pomenované parky a v Parku Martina Rázusa je aj pamätník pripomínajúci túto veľkú osobnosť mesta. 
 
  
 

9./ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794-1874) 

zakladateľ prvej verejnej slovenskej knižnice (1829) a prvého slovenského ochotníckeho divadla (1830). Oba tieto pre Slovensko dôležité počiny sa udiali práve v Liptovskom Mikuláši. Knižnicu Belopotocký otvoril vo svojom dome a prvé divadelné predstavenie -  dnes už notoricky známe Kocúrkovo odohrali v hostinci Čierny orol, ktorý je v súčasnosti vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa vo vstupnom priestore. Belopotocký bol nielen divadelník, ale aj knihár a kníhkupec, ktorý rozširoval české a slovenské knihy takmer po celom slovensky hovoriacom území Uhorska. Vlastenecký kalendár, ktorý vydával, bol vo svojej dobe najrozšírenejšou knihou na Slovensku. Určený bol pre obyčajných ľudí, ktorí tu našli praktické rady na uľahčenie života aj texty podporujúce národné cítenie. Belopotocký má pri Kostole sv. Mikuláša sochu. Ako inak – s knihou v ruke a životný osud tejto mnohostrannej osobnosti si môžete prečítať priamo z podstavca sochy. 
 
  

10./ Ján Levoslav Bella (1843-1936)

hudobný skladateľ a zakladateľ slovenskej národnej hudby. Je autorom slávnej opery Kováč Wieland, ktorú niektoré zdroje uvádzajú ako prvú slovenskú operu. Bola však napísaná v nemčine na germánske motívy, a tak nebola prijatá verejnosťou. Bella komponoval komorné skladby a cirkevnú hudbu. Jeho rodný dom s pamätnou tabuľou sa nachádza hneď vedľa Kostola sv. Mikuláša na hlavnom námestí.   

  


11./ Dušan Pálka (1909-1998)

autor prvého slovenského tanga Nepovedz dievčatko nikomu. Táto pieseň, spolu s tangom Dita od Alexandra Aranyosa, vyšla v roku 1934 na gramofónovej platni, ktorá bola prvou gramofónovou platňou so slovenskými piesňami. Už ste si pospevovali evergreeny Ešte raz ku tebe prídem, Prečo sa máme rozísť, So slzami v očiach, V Tatrách alebo Nauč sa to odo mňa? Sú z pera Dušana Pálku. 
 
 

Toto sú  iba niektoré osobnosti umenia predstavené podľa oblasti, v ktorej tvorili. Je ich však omnoho viac. Aby vám neunikla žiadna zaujímavá informácia o mikulášskych umelcoch a ich tvorbe, objednajte si prehliadkovú trasu s turistickým sprievodcom. Ak sa rozhodnete objavovať umenie v Mikuláši sami, tak v  historickom centre na hlavnom Námestí osloboditeľov sa nachádza Fontána Metamorfózy s dielom Pocta tvorivému mysleniu, Kostol sv. Mikuláša so sochami Janka Kráľa a G. F. Belopotockého, vedľa Galéria Kolomana Sokola, Múzeum Janka Kráľa a rodný dom Jána Levoslava Bellu. Pokračujúc po Ulici 1. mája natrafíte na národnú kultúrnu pamiatku Čierny orol a nenápadnou Tranovského uličkou prídete k Liptovskej galérii P. M. Bohúňa. Tu nájdete sochy P. M. Bohúňa, Naša matka aj Ranený diviak. Mimo historického centra sa nachádza Rodný dom Rázusovcov, Pamätník Martina Rázusa a rovnomenný park, aj Park Márie Rázusovej-Martákovej, Rumanský Art Centre a Galéria P&P Petráš. 
Skrátka, v Mikuláši sa stretnete s umením na každom kroku!

Ak budete mať akékoľvek otázky, obráťte sa na INFORMAČNÉ CENTRUM mesta Liptovský Mikuláš. Tu vám ochotne poradíme a poskytneme bezplatné propagačné materiály.

Dňa: 19.10.2020