Liptovský Mikuáš
  Úvod   /   Návštevník   /   BLOG   /   Liptovský Mikuláš v učebniciach

Liptovský Mikuláš v učebniciach

Belopotocký, Hodža, Štúr, Kráľ, súrodenci Rázusovci, ... Určite tieto mená poznáte. Každé sa zapísalo do slovenských dejín. Pátranie po ich pôsobení v Liptovskom Mikuláši vás presvedčí, že sa do učebníc dostali právom. 
 
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794 – 1874) 
V Liptovskom Mikuláši pôsobil ako knihár, vydavateľ aj kníhkupec, ktorý rozširoval slovenské a české knihy, časopisy a kalendáre po celom slovensky hovoriacom území Uhorska. V meste otvoril prvú verejnú knižnicu na Slovensku (1829)  a uvedením veselohry Jána Chalupku Kocúrkovo v budove Čierneho orla (1830) položil základy slovenského ochotníckeho divadla. Dnes výnimočnú osobnosť Belopotockého pripomína socha pri Kostole sv. Mikuláša aj tunajšia knižnica, ktorá nesie jeho meno.

                                                                  
                                   
 
Janko Kráľ (1822 – 1876) 
Geniálny básnik, rebel, najrevolučnejší zo všetkých štúrovcov! Ako jeden z prvých začal písať básne v slovenčine hneď po jej uzákonení. Keďže sa nerád fotil a maľoval, jeho skutočná podoba ostáva tajomstvom! Jeho portréty sú fantáziou umelcov. Alebo je na fotografii v Múzeu Janka Kráľa, v izbe zariadenej jeho nábytkom, naozaj zachytený tento umelec? Príďte sa pozrieť a dozviete sa tu aj  zaujímavosti z jeho života. Oproti múzeu, na fasáde rodného domu Janka Kráľa, nájdete pamätnú tabuľu a reliéf s imaginárnym portrétom a pri Kostole sv. Mikuláša jeho sochu v nadživotnej veľkosti. 




                                                              
 
Tatrín a Žiadosti slovenského národa (Námestie Žiadostí slovenského národa)
Štyridsiate roky 19. storočia boli v Liptovskom Mikuláši búrlivé. Najväčšie osobnosti štúrovskej generácie sa stretávali u Michala Miloslava Hodžu na starej evanjelickej fare. Práve tu sa odohrali kľúčové momenty udalostí, kedy Slováci bojovali za svoje sebaurčenie, národnostné práva a jazyk. V auguste 1844 tu bol založený prvý celonárodný kultúrny spolok Tatrín a o 4 roky neskôr spísaný prvý politický program Slovákov Žiadosti slovenského národa. V autentických priestoroch starej fary sa nachvíľu staňte Hodžom, Štúrom či Hurbanom!
 
                                      
 
Pamätník Žiadostí slovenského národa (Revolučná ulica 162)
10. mája 1848 boli v Liptovskom Mikuláši sformulované Žiadosti slovenského národa. Na druhý deň prechádzali mestom slovenskí vlastenci na čele s Ľudovítom Štúrom súčasnou Štúrovou ulicou do blízkej Ondrašovej. V dvorane už neexistujúcich Ondrašovských kúpeľov Žiadosti verejne prečítal Jozef Miloslav Hurban. Od roku 1928 tu nájdete Pamätník Žiadostí slovenského národa. 
 
                                   
 
 
Rodný dom súrodencov Rázusovcov 
(Vrbická ulica 312)
Kto z vás si nespomenie na pôvabné knihy Zatúlané húsa alebo Môj macík. Napísala ich známa spisovateľka pre deti Mária Rázusová-Martáková. Jej starší brat Martin Rázus deťom venoval knihu Maroško a Maroško študuje. V knihách, ktoré napísali, si môžete zalistovať v knižnici v ich rodnom dome. 


 
                                  
Ak budete mať akékoľvek otázky, obráťte sa na INFORMAČNÉ CENTRUM mesta Liptovský Mikuláš. Tu vám ochotne poradíme a poskytneme bezplatné propagačné materiály. 
Dňa: 18.6.2020