Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš - erb mesta
Pohľady z mesta Liptovsky Mikulas

Oznamy

Vážení občania,
v tejto časti webovej stránky nájdete informácie o dianí v meste , tlačové správy, všeobecné informácie z mestského úradu a informácie o verejnom obstarávaní.



Typ správy:

Spomienkový podvečer na autora slávnych slovenských evergreenov

02.10.2014
    Autor prvého slovenského tanga, známych evegreenov a člen významnej mikulášskej rodiny Dušan Pálka by v stredu 1. októbra oslávil 105. narodeniny. Práve v tento deň pripravilo Informačné centrum mesta bezplatnú prehliadku mestom po stopách umelca a Múzeum Janka Kráľa Októbrové soireé s Dušanom Pálkom. Ani šestnásť rokov po smrti totiž veľkosť jeho tvorby neopadla.    
    Podujatie je súčasťou celoročného projektu Liptovský Mikuláš 2014 – mesto umenia. V rámci neho sa návštevníci vybrali po stopách Dušana Pálku už v auguste tohto roka. Vtedy putovanie po najdôležitejších míľnikoch jeho života ukončili v známej Pálkovej vile na Školskej ulici. V súčasnosti patrí potomkom - rodine Pavlů. Bezplatnú prehliadku mestom vtedy obohatil koncert orchestra Art Septet Nicolaus na tému Prvé slovenské tango, dotvorený tanečnými ukážkami.
   "Výročie narodenia tak významného rodáka sme si nemohli nechať ujsť, preto sme si prehliadkovú trasu zopakovali. S Liptovským Mikulášom sa viaže najmä detstvo a dospievanie hudobníka. Zastavili sme sa pri Gymnáziu M. M. Hodžu, kde Dušan Pálka študoval. Pri Vile Dr. Emila Stodolu, v ktorej vyrástol, sme nahliadli do jeho života a tvorby a pri Fontáne Metamorfózy, kde je zvečnené meno hudobného skladateľa i  jeho sestry Ľudmily Pavlů-Frideczkej – prvej hlásateľky slovenského rozhlasu, sme si povedali viac o súrodencoch hudobníka,“ uviedla Jana Piatková, riaditeľka Informačného centra mesta (ICM).
 
Spievali ho Laiferová, Duchoň i Kocianová
    Hoci Dušan Pálka vyštudoval právo, osudovou sa mu stala hudba. Celoživotnú záľubu si povýšil na svoju profesiu a od roku 1954 sa ako umelec v slobodnom povolaní venoval iba komponovaniu hudby. „Prvou úspešnou skladbou sa stalo tango 'Nepovedz, dievčatko, nikomu'. Medzi širokú verejnosť sa dostalo v roku 1934 na jednej platni spolu s Aranyosovým tangom 'Dita'. Obe skladby interpretoval Štefan Hoza a išlo o vôbec prvú gramoplatňu so slovenskými nahrávkami,“ priblížila Zuzana Nemcová, odborná pracovníčka mestského Múzea Janka Kráľa. Tu sa v deň výročia 105. narodenín Dušana Pálku konal spomienkový podvečer. Okrem hovoreného slova zazneli hity tvorcu najznámejších slovenských evergreenov: Ešte raz ku tebe prídem, Prečo sa máme rozísť, So slzami v očiach, V Tatrách či rumba Nauč sa to odo mňa. Práve vďaka nim sa stal od polovice 30-tych do polovice 60-tych rokov 20. storočia jedným z najhranejších autorov. Jeho piesne mali, resp. majú vo svojom repertoári napr. František Krištof-Veselý, Karol Duchoň, Hana Hegerová, Jana Kocianová, Marcela Laiferová a mnohí ďalší.
   O ich interpretáciu sa opäť postaral orchester Art Septet Nicolaus. „Napriek tomu, že žil v Prahe a jeho hudbu počúvali ľudia spoza hraníc Československa, nikdy nezabudol na to, že je Slovák. Jeho piesne sú výrazne motivované ľudovou hudbou. V európskej terminológii existuje pojem Slovenské tango, ktoré má u nás neodškriepiteľný pôvod. Dušan Pálka je ako autor prvého slovenského tanga najvýznamnejším predstaviteľom,“ zdôraznil Ľubomír Raši, vedúci orchestra.

Mikulášska premiéra krstu knihy o Pálkovcoch
   Na spomienkové stretnutie prijal pozvanie i priamy potomok Dušana Pálku -  synovec Karol Pavlů. „Spomínam si na neho ako na veľmi milého, láskavého a nežného človeka. Veľmi radi sme ako deti do rodiny strýka Dušana chodili na návštevu,“ povedal.
   Na verejnosti mala premiéru monografia popredného slovenského biografistu a genealóga Zdenka Ďurišku pod názvom Pálkovci – príbeh rodu garbiarskych podnikateľov z Liptova. „Rodina Pálkovcov si nepochybne zaslúži našu pozornosť. Osobne som sa so skladateľom nestretol, ale ešte počas jeho života som s ním korešpondoval, neskôr aj s jeho manželkou Aničkou a nevestou Jiřinkou,“ skonštatoval Z. Ďuriška.   
  „Po Liptovskom Mikuláši knihu predstavia ešte v Martine a v Bratislave. Je nám cťou, že premiérové uvedenie publikácie bolo práve v našom meste, veď pálkovské osudy sa po desaťročia odvíjali v Mikuláši a jeho okolí,“ dodala Z. Nemcová.
 
 
 Mgr. Slávka Kellová
Útvar komunikácie
a marketingu MsÚ
Liptovský Mikuláš

 

Krok späť naspäť

Oznamy

Typ správy:

Spomienkový podvečer na autora slávnych slovenských evergreenov

02.10.2014
    Autor prvého slovenského tanga, známych evegreenov a člen významnej mikulášskej rodiny Dušan Pálka by v stredu 1. októbra oslávil 105. narodeniny. Práve v tento deň pripravilo Informačné centrum mesta bezplatnú prehliadku mestom po stopách umelca a Múzeum Janka Kráľa Októbrové soireé s Dušanom Pálkom. Ani šestnásť rokov po smrti totiž veľkosť jeho tvorby neopadla.    
    Podujatie je súčasťou celoročného projektu Liptovský Mikuláš 2014 – mesto umenia. V rámci neho sa návštevníci vybrali po stopách Dušana Pálku už v auguste tohto roka. Vtedy putovanie po najdôležitejších míľnikoch jeho života ukončili v známej Pálkovej vile na Školskej ulici. V súčasnosti patrí potomkom - rodine Pavlů. Bezplatnú prehliadku mestom vtedy obohatil koncert orchestra Art Septet Nicolaus na tému Prvé slovenské tango, dotvorený tanečnými ukážkami.
   "Výročie narodenia tak významného rodáka sme si nemohli nechať ujsť, preto sme si prehliadkovú trasu zopakovali. S Liptovským Mikulášom sa viaže najmä detstvo a dospievanie hudobníka. Zastavili sme sa pri Gymnáziu M. M. Hodžu, kde Dušan Pálka študoval. Pri Vile Dr. Emila Stodolu, v ktorej vyrástol, sme nahliadli do jeho života a tvorby a pri Fontáne Metamorfózy, kde je zvečnené meno hudobného skladateľa i  jeho sestry Ľudmily Pavlů-Frideczkej – prvej hlásateľky slovenského rozhlasu, sme si povedali viac o súrodencoch hudobníka,“ uviedla Jana Piatková, riaditeľka Informačného centra mesta (ICM).
 
Spievali ho Laiferová, Duchoň i Kocianová
    Hoci Dušan Pálka vyštudoval právo, osudovou sa mu stala hudba. Celoživotnú záľubu si povýšil na svoju profesiu a od roku 1954 sa ako umelec v slobodnom povolaní venoval iba komponovaniu hudby. „Prvou úspešnou skladbou sa stalo tango 'Nepovedz, dievčatko, nikomu'. Medzi širokú verejnosť sa dostalo v roku 1934 na jednej platni spolu s Aranyosovým tangom 'Dita'. Obe skladby interpretoval Štefan Hoza a išlo o vôbec prvú gramoplatňu so slovenskými nahrávkami,“ priblížila Zuzana Nemcová, odborná pracovníčka mestského Múzea Janka Kráľa. Tu sa v deň výročia 105. narodenín Dušana Pálku konal spomienkový podvečer. Okrem hovoreného slova zazneli hity tvorcu najznámejších slovenských evergreenov: Ešte raz ku tebe prídem, Prečo sa máme rozísť, So slzami v očiach, V Tatrách či rumba Nauč sa to odo mňa. Práve vďaka nim sa stal od polovice 30-tych do polovice 60-tych rokov 20. storočia jedným z najhranejších autorov. Jeho piesne mali, resp. majú vo svojom repertoári napr. František Krištof-Veselý, Karol Duchoň, Hana Hegerová, Jana Kocianová, Marcela Laiferová a mnohí ďalší.
   O ich interpretáciu sa opäť postaral orchester Art Septet Nicolaus. „Napriek tomu, že žil v Prahe a jeho hudbu počúvali ľudia spoza hraníc Československa, nikdy nezabudol na to, že je Slovák. Jeho piesne sú výrazne motivované ľudovou hudbou. V európskej terminológii existuje pojem Slovenské tango, ktoré má u nás neodškriepiteľný pôvod. Dušan Pálka je ako autor prvého slovenského tanga najvýznamnejším predstaviteľom,“ zdôraznil Ľubomír Raši, vedúci orchestra.

Mikulášska premiéra krstu knihy o Pálkovcoch
   Na spomienkové stretnutie prijal pozvanie i priamy potomok Dušana Pálku -  synovec Karol Pavlů. „Spomínam si na neho ako na veľmi milého, láskavého a nežného človeka. Veľmi radi sme ako deti do rodiny strýka Dušana chodili na návštevu,“ povedal.
   Na verejnosti mala premiéru monografia popredného slovenského biografistu a genealóga Zdenka Ďurišku pod názvom Pálkovci – príbeh rodu garbiarskych podnikateľov z Liptova. „Rodina Pálkovcov si nepochybne zaslúži našu pozornosť. Osobne som sa so skladateľom nestretol, ale ešte počas jeho života som s ním korešpondoval, neskôr aj s jeho manželkou Aničkou a nevestou Jiřinkou,“ skonštatoval Z. Ďuriška.   
  „Po Liptovskom Mikuláši knihu predstavia ešte v Martine a v Bratislave. Je nám cťou, že premiérové uvedenie publikácie bolo práve v našom meste, veď pálkovské osudy sa po desaťročia odvíjali v Mikuláši a jeho okolí,“ dodala Z. Nemcová.
 
 
 Mgr. Slávka Kellová
Útvar komunikácie
a marketingu MsÚ
Liptovský Mikuláš

 

Krok späť naspäť