Liptovský Mikuláš
  • Polsky
  • English
  • Slovensky
  • Liptovský Mikuláš - erb mesta
    Pohľady z mesta Liptovsky Mikulas

    Kronika mesta



    Kronika mesta za rok 2003


    Svet v roku 2003 poznačila americko-iracká vojna. V marci Spojené štáty americké napadli Irak, napriek odporu Organizácie spojených národov a platnému medzinárodnému právnemu poriadku. Oficiálne bol útok namierený proti diktátorskému režimu Sadáma Husajna, chemickým zbraniam a podpore teroristov z Al-Kaida zodpovedných za útok na New York 11. septembra 2001. Diktátorský režim Sadáma Husajna bol síce po mesiaci bojov zvrhnutý, ale život v Iraku sa ani do konca roka neznormalizoval. Množili sa útoky Iránčanov na spojenecké vojská.
    Neskôr sa ukázalo, že informácie tajných služieb, na základe ktorých sa americký prezident George Bush rozhodol viesť vojnu, boli zmanipulované. Vojnový konflikt ovplyvnil aj Európu. Boli sme svedkami silného rozkolu medzi vládami, ktoré podporili americkú inváziu v Iraku (Británia, Taliansko, Španielsko a niekoľko bývalých sovietskych satelitov, medzi nimi aj Slovenská republika) a tými, ktorí ju odmietli (Francúzsko, Nemecko, Rusko a väčšina ostatných). Do Iraku, resp. susedného Kuvajtu bola vyslaná spoločná česká a slovenská protichemická jednotka.
    V prvý deň roku 2003 uplynulo desaťročie od vzniku Slovenskej republiky, ktorá vznikla rozdelením bývalého Československa. Aj keď sa vtedy nie všetci jej obyvatelia stotožnili s novou skutočnosťou, uplynulé roky ukázali opodstatnenosť tohoto kroku. Slovenská republika sa zaradila medzi suverénne štáty a stála na prahu Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO).
    Každodenná realita sa niesla v znamení pripravovaných aj prebiehajúcich reforiem. Nezamestnanosť klesla pod 15 percent. Vláda v snahe ozdraviť ekonomiku prijala v rýchlom slede viaceré tvrdé reformy v sociálnej oblasti i zdravotníctve. Zmenou sociálnych zákonov sa sprísnili kritériá na vyplácanie sociálnych dávok, ktoré predstavovali stále dôležitý príjem v rozpočtoch slovenských rodín. Od júna sa začalo platiť za návštevu u lekára, za recept na lieky i za pobyt v nemocnici. Všetky reštrikčné zmeny sa diali súčasne a zároveň nekoordinovane. Pre obyvateľov znamenali opätovné zdražovanie, uťahovanie opaskov... Navyše, deficit v chybne zostavenom štátnom rozpočte, z dielne ministerstva financií, museli občania od augusta napĺňať zvýšenými spotrebnými daňami z benzínu, piva, cigariet i vyššími koncesionárskymi poplatkami za
    televíziu a rozhlas. Hoci makroekonomické ukazovatele radili Slovensko na čelo vstupujúcich krajín do Európskej únie, v každodennom živote väčšiny slovenských rodín vládla ťažká sociálna situácia. Týkala sa hlavne dôchodcov a viacdetných rodín. Životná úroveň Slovákov bola nižšia ako v susedných krajinách chystajúcich sa na vstup do únie, o čom svedčili aj najnižšie platy spomedzi týchto krajín.
    Stredná vrstva na Slovensku chudobnela, mizla. Reálne príjmy stačili na nákupy, nie na úspory. Podľa štatistík žil v núdzi každý desiaty Slovák. Sociálne napätie sa stupňovalo, vo februári štrajkovali železničiari, odborári blokovali diaľnice aj hraničné priechody, v júni sa ozvali aj učitelia. Spor o financie na školstvo medzi štátom a samosprávou sa stále prehlboval, chýbajúce štátne príspevky museli mestá a obce vykrývať zo svojich prostriedkov.
    Problémami sa hemžila aj politická scéna. Pravicová vláda premiéra Mikuláša Dzurindu bola pri moci už druhé volebné obdobie. Väčšmi ako na kooperácii a tolerancii fungovala na presadzovaní osobných a straníckych záujmov. V priebehu roka museli z vlády nedobrovoľne odísť dvaja „nedisciplinovaní a nedostatočne lojálni“ ministri hospodárstva a vnútra. Róberta Nemcsica vymenil Pavol Rusko a Ivana Šimka Juraj Líška. Napriek všetkým výhradám, nedali sa vláde uprieť viaceré pozitíva v zahraničnopolitickej oblasti. Doviedla našu krajinu pred brány Európskej únie a NATO. V Aténach 16. apríla podpísal prezident Rudolf Schuster a premiér Mikuláš Dzurinda prístupové zmluvy do Európskej únie. Ich podpisy v májovom referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie odobrilo 52 percent slovenských občanov. V máji USA ratifikovali vstup Slovenskej republiky do NATO.
    Rok 2003 v Liptovskom Mikuláši zhodnotil primátor mesta MUDr. Alexander Slafkovský: „Prvý rok nového volebného obdobia sa niesol v znamení investícií do infraštruktúry bývania. Pozostávali predovšetkým z ukončenia prevádzky horúcovodu, ktorým bola veľká časť Nábrežia napojená na centrálny zdroj a vybudovania nových okrskových plynových kotolní. Medzi objekty vybavenosti bolo potrebné započítať aj investície za takmer 35 mil. Sk do výstavby a údržby ciest a chodníkov, protipovodňových opatrení, kanalizácie, verejného osvetlenia. Sem patrí aj nová dvadsaťbytová nájomná bytovka vo vlastníctve mesta v Palúdzke.
    Rok 2003 sa niesol aj v znamení nových kompetencií mesta. Stavebný úrad, opatrovateľská služba a regionálny rozvoj sa stali súčasťou základných služieb poskytovaných mestským úradom. V tejto oblasti je potrebné spomenúť aj zachovanie Okresného riaditeľstva policajného zboru a Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši,  ktorým hrozil zánik. Po prvý raz sme mali na starosti aj celoročnú prevádzku základných a materských škôl. Myslím si, že poslanci mestského zastupiteľstva preukázali veľkú dávku prezieravosti, keď z mestských prostriedkov schválili práce na údržbu budov a zariadení škôl okolo päť miliónov korún. Vďaka disciplíne a opatreniam v školách, za ktoré zodpovedali riaditeľky a riaditelia, sa naše školy nedostali do ekonomických problémov a vyučovací proces nebol ohrozený nedostatkom financií na prevádzku.
    Nezamestnanosť v našom meste dosiahla hranicu 13,4 percenta, a to i napriek pokračujúcemu rozvoju cestovného ruchu. Otvorenie Aquaparku Tatralandia bolo najväčšou udalosťou v tomto ekonomickom sektore na Slovensku. Pokračovali i prestavby starších rodinných domov na penzióny, ale aj výstavba čisto nových rekreačných zariadení s naviazanosťou na letný a zimný turistický ruch. Verím, že v tomto smere nám bude nápomocná aj skutočnosť, že od decembra v našej železničnej stanici zastavujú tri nové rýchliky kvality InterCity a štyri rýchliky IC na trati Viedeň – Košice a späť. Aj keď nedošlo k zmene legislatívy, ktorá by podporila pretváranie takzvaných hnedých priemyselných zón (bývalé priemyselné podniky) na priemyselné parky, budeme pokračovať v úsilí vytvoriť podmienky pre nové investície v našom meste,“
    konštatoval pri pohľade na rok 2003 primátor mesta.

    .PDF príloha

    Krok späť naspäť

    Kronika mesta

    Kronika mesta za rok 2003


    Svet v roku 2003 poznačila americko-iracká vojna. V marci Spojené štáty americké napadli Irak, napriek odporu Organizácie spojených národov a platnému medzinárodnému právnemu poriadku. Oficiálne bol útok namierený proti diktátorskému režimu Sadáma Husajna, chemickým zbraniam a podpore teroristov z Al-Kaida zodpovedných za útok na New York 11. septembra 2001. Diktátorský režim Sadáma Husajna bol síce po mesiaci bojov zvrhnutý, ale život v Iraku sa ani do konca roka neznormalizoval. Množili sa útoky Iránčanov na spojenecké vojská.
    Neskôr sa ukázalo, že informácie tajných služieb, na základe ktorých sa americký prezident George Bush rozhodol viesť vojnu, boli zmanipulované. Vojnový konflikt ovplyvnil aj Európu. Boli sme svedkami silného rozkolu medzi vládami, ktoré podporili americkú inváziu v Iraku (Británia, Taliansko, Španielsko a niekoľko bývalých sovietskych satelitov, medzi nimi aj Slovenská republika) a tými, ktorí ju odmietli (Francúzsko, Nemecko, Rusko a väčšina ostatných). Do Iraku, resp. susedného Kuvajtu bola vyslaná spoločná česká a slovenská protichemická jednotka.
    V prvý deň roku 2003 uplynulo desaťročie od vzniku Slovenskej republiky, ktorá vznikla rozdelením bývalého Československa. Aj keď sa vtedy nie všetci jej obyvatelia stotožnili s novou skutočnosťou, uplynulé roky ukázali opodstatnenosť tohoto kroku. Slovenská republika sa zaradila medzi suverénne štáty a stála na prahu Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO).
    Každodenná realita sa niesla v znamení pripravovaných aj prebiehajúcich reforiem. Nezamestnanosť klesla pod 15 percent. Vláda v snahe ozdraviť ekonomiku prijala v rýchlom slede viaceré tvrdé reformy v sociálnej oblasti i zdravotníctve. Zmenou sociálnych zákonov sa sprísnili kritériá na vyplácanie sociálnych dávok, ktoré predstavovali stále dôležitý príjem v rozpočtoch slovenských rodín. Od júna sa začalo platiť za návštevu u lekára, za recept na lieky i za pobyt v nemocnici. Všetky reštrikčné zmeny sa diali súčasne a zároveň nekoordinovane. Pre obyvateľov znamenali opätovné zdražovanie, uťahovanie opaskov... Navyše, deficit v chybne zostavenom štátnom rozpočte, z dielne ministerstva financií, museli občania od augusta napĺňať zvýšenými spotrebnými daňami z benzínu, piva, cigariet i vyššími koncesionárskymi poplatkami za
    televíziu a rozhlas. Hoci makroekonomické ukazovatele radili Slovensko na čelo vstupujúcich krajín do Európskej únie, v každodennom živote väčšiny slovenských rodín vládla ťažká sociálna situácia. Týkala sa hlavne dôchodcov a viacdetných rodín. Životná úroveň Slovákov bola nižšia ako v susedných krajinách chystajúcich sa na vstup do únie, o čom svedčili aj najnižšie platy spomedzi týchto krajín.
    Stredná vrstva na Slovensku chudobnela, mizla. Reálne príjmy stačili na nákupy, nie na úspory. Podľa štatistík žil v núdzi každý desiaty Slovák. Sociálne napätie sa stupňovalo, vo februári štrajkovali železničiari, odborári blokovali diaľnice aj hraničné priechody, v júni sa ozvali aj učitelia. Spor o financie na školstvo medzi štátom a samosprávou sa stále prehlboval, chýbajúce štátne príspevky museli mestá a obce vykrývať zo svojich prostriedkov.
    Problémami sa hemžila aj politická scéna. Pravicová vláda premiéra Mikuláša Dzurindu bola pri moci už druhé volebné obdobie. Väčšmi ako na kooperácii a tolerancii fungovala na presadzovaní osobných a straníckych záujmov. V priebehu roka museli z vlády nedobrovoľne odísť dvaja „nedisciplinovaní a nedostatočne lojálni“ ministri hospodárstva a vnútra. Róberta Nemcsica vymenil Pavol Rusko a Ivana Šimka Juraj Líška. Napriek všetkým výhradám, nedali sa vláde uprieť viaceré pozitíva v zahraničnopolitickej oblasti. Doviedla našu krajinu pred brány Európskej únie a NATO. V Aténach 16. apríla podpísal prezident Rudolf Schuster a premiér Mikuláš Dzurinda prístupové zmluvy do Európskej únie. Ich podpisy v májovom referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie odobrilo 52 percent slovenských občanov. V máji USA ratifikovali vstup Slovenskej republiky do NATO.
    Rok 2003 v Liptovskom Mikuláši zhodnotil primátor mesta MUDr. Alexander Slafkovský: „Prvý rok nového volebného obdobia sa niesol v znamení investícií do infraštruktúry bývania. Pozostávali predovšetkým z ukončenia prevádzky horúcovodu, ktorým bola veľká časť Nábrežia napojená na centrálny zdroj a vybudovania nových okrskových plynových kotolní. Medzi objekty vybavenosti bolo potrebné započítať aj investície za takmer 35 mil. Sk do výstavby a údržby ciest a chodníkov, protipovodňových opatrení, kanalizácie, verejného osvetlenia. Sem patrí aj nová dvadsaťbytová nájomná bytovka vo vlastníctve mesta v Palúdzke.
    Rok 2003 sa niesol aj v znamení nových kompetencií mesta. Stavebný úrad, opatrovateľská služba a regionálny rozvoj sa stali súčasťou základných služieb poskytovaných mestským úradom. V tejto oblasti je potrebné spomenúť aj zachovanie Okresného riaditeľstva policajného zboru a Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši,  ktorým hrozil zánik. Po prvý raz sme mali na starosti aj celoročnú prevádzku základných a materských škôl. Myslím si, že poslanci mestského zastupiteľstva preukázali veľkú dávku prezieravosti, keď z mestských prostriedkov schválili práce na údržbu budov a zariadení škôl okolo päť miliónov korún. Vďaka disciplíne a opatreniam v školách, za ktoré zodpovedali riaditeľky a riaditelia, sa naše školy nedostali do ekonomických problémov a vyučovací proces nebol ohrozený nedostatkom financií na prevádzku.
    Nezamestnanosť v našom meste dosiahla hranicu 13,4 percenta, a to i napriek pokračujúcemu rozvoju cestovného ruchu. Otvorenie Aquaparku Tatralandia bolo najväčšou udalosťou v tomto ekonomickom sektore na Slovensku. Pokračovali i prestavby starších rodinných domov na penzióny, ale aj výstavba čisto nových rekreačných zariadení s naviazanosťou na letný a zimný turistický ruch. Verím, že v tomto smere nám bude nápomocná aj skutočnosť, že od decembra v našej železničnej stanici zastavujú tri nové rýchliky kvality InterCity a štyri rýchliky IC na trati Viedeň – Košice a späť. Aj keď nedošlo k zmene legislatívy, ktorá by podporila pretváranie takzvaných hnedých priemyselných zón (bývalé priemyselné podniky) na priemyselné parky, budeme pokračovať v úsilí vytvoriť podmienky pre nové investície v našom meste,“
    konštatoval pri pohľade na rok 2003 primátor mesta.

    .PDF príloha

    Krok späť naspäť