Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš - erb mesta
Pohľady z mesta Liptovsky Mikulas

Investičné príležitosti v meste

   Základným nástrojom pre usmerňovanie investičných aktivít v meste je platný územný plán mesta Liptovský Mikuláš, ktorý navrhuje rozvoj mesta s cieľom dosiahnutia efektívneho využitia zastavaného územia mesta a jeho rozširovania obmedzeného v záujme ochrany prírodného a krajinného zázemia mesta. Zabezpečuje dostatok rozvojových plôch pre rozšírenie mestských funkcií, v súvislosti s predpokladaným vývojom počtu obyvateľstva, v návrhovom období a to najmä plôch bývania,  občianskej vybavenosti, rekreácie, športu a výroby a vytvára predpoklady pre celkový rozvoj mesta bez ohrozenia jednotlivých zložiek životného prostredia, chránených území a prvkov ÚSES ako aj pri zabezpečení ochrany kultúrno-historického dedičstva, podporením zvýšenia kvality životného prostredia pre obyvateľov i návštevníkov mesta. Stanovuje vhodné využívanie funkčných plôch pri formovaní obrazu celého mesta pri rešpektovaní jeho mierky s dôrazom na jeho jedinečnosť ako aj na mimoriadne kvality jeho krajinného zázemia.
  Najvýznamnejším rozvojovým impulzom sú navrhované plochy obytných území. Zariadenia občianskej vybavenosti reprezentujú zariadenia celomestského a nadmestského významu, so zastúpením školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, kultúry a osvety, telesnej kultúry a športu, verejnej administratívy a správy, bankovníctva a finančníctva, ako aj komerčnej vybavenosti. Mesto Liptovský Mikuláš je dvadsiatym prvým najľudnatejším mestom a v sídelnom systéme Slovenskej republiky, ale najmä v Žilinskom kraji, zastáva významné miesto, s čím súvisia jeho funkcie v polohe kultúrno-spoločenskej, administratívno-správnej a hospodársko-obslužnej.   Zariadenia občianskej vybavenosti významným podielom participujú na vybavenostných funkciách terciárneho sektoru mesta a reprezentujú ich zariadenia celomestského a nadmestského významu, so zastúpením odvetví nekomerčnej vybavenosti – školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, kultúry, telesnej kultúry, verejnej administratívy a správy, bankovníctva a finančníctva, ako aj komerčného vybavenia. Vybavenie obchodno-obslužného charakteru plní prioritne funkciu priamej obsluhy a zabezpečovanie potrieb týmito zariadeniami pre obyvateľstvo bývajúce priamo v danej lokalite. V centrálnej polohe mesta, v ťažiskových dopravných uzloch a v priestoroch s vysokou frekvenciou pohybu obyvateľstva, sa obchodno-obslužné vybavenie zapája do systému obsluhy celomestského až nadmestského významu. Potenciál navrhovaných funkčných plôch pre vybudovanie zariadení občianskej vybavenosti umožní pokrytie potrieb výhľadového počtu obyvateľov podľa prognóz jeho vývoja . Súčasne vytvorí možnosti saturovania potrieb obyvateľov spádového územia mesta na zariadenia vyššej vybavenosti. V jednotlivých oblastiach počíta s nárastom potreby vyššej kapacity jednotlivých zariadení občianskej vybavenosti (školstvo, sociálna starostlivosť,zdravotníctvo, kultúra a osveta, telesná kultúra a šport, verejná administratíva a správa, bankovníctvo a finančníctvo,komerčná vybavenosť) a vytvára potenciálne kapacity nových rozvojových plôch, presahujúce demografickú prognózu. 
   Cieľom je ponúknuť investorom širšiu škálu investičných príležitostí a prilákať ich tak do mesta. Pripravené rozvojové plochy tak okrem stimulácie rozvoja  poskytnú investičné možnosti i v dlhodobom horizonte a v dostatočnej miere zabezpečia potreby v oblasti občianskej vybavenosti .
    Výhľadové intenzity dopravy sú výsledkom modelového zaťaženia siete na základe výhľadových predpokladov rozvoja územia. Dopravný model siete mesta bol spracovaný v rámci územného generelu dopravy a bol aktualizovaný v zmysle plánovaných rozvojových plánov územia. Koncepcia novej komunikačnej siete vyvolá potrebu prekategorizovania ciest I. II a III. triedy a zaradenia novonavrhovaných komunikácií do siete ciest. Viaceré úseky prejdú do kategórie miestnych komunikácií. Navrhovaná koncepcia komunikačnej siete vychádza z predpokladov preloženia cesty I/18 do novej polohy a tým dopravné odľahčenie centra mesta, využitia uvoľneného koridoru železničnej trate pre cestnú dopravu. Základnou koncepciou je vytvorenie systému komunikácií, ktoré odklonia dopravu z centra mesta a je tvorený časťami „južnej“ a “severnej“ komunikácie. Prepojenie hlavného komunikačného systému je umožnené zbernými komunikáciami. Hlavná obsluha územia je zabezpečená z Garbiarskej ul,. Ul. 1.mája a Okoličianskej ul.,ktoré sú navrhované ako obslužné komunikácie C1.
    Platný územný plán mesta Liptovský Mikuláš určuje zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia. Riešené územie je pre účely regulácie rozdelené na urbanistické bloky. Hranice urbanistických blokov vymedzujú časti územia s podobnými funkčnými a priestorovými charakteristikami. Vymedzenie urbanistických blokov je súčasťou grafickej časti dokumentácie „Komplexného výkresu priestorového usporiadania a funkčného využitia územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami“. Navrhnuté regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia určujú zásady využívania územia pre jednotlivé pozemky zahrnuté do urbanistických blokov tak, aby ich aplikáciou bolo možné usmerňovať výstavbu v súlade s požiadavkami na racionálne využitie územia a zároveň dodržať požiadavky na zachovanie kvalitného životného prostredia. Regulatívy sa vzťahujú rovnako na existujúce (stav) ako i rozvojové plochy (návrh) v území. 
 


Investičné príležitosti v meste

   Základným nástrojom pre usmerňovanie investičných aktivít v meste je platný územný plán mesta Liptovský Mikuláš, ktorý navrhuje rozvoj mesta s cieľom dosiahnutia efektívneho využitia zastavaného územia mesta a jeho rozširovania obmedzeného v záujme ochrany prírodného a krajinného zázemia mesta. Zabezpečuje dostatok rozvojových plôch pre rozšírenie mestských funkcií, v súvislosti s predpokladaným vývojom počtu obyvateľstva, v návrhovom období a to najmä plôch bývania,  občianskej vybavenosti, rekreácie, športu a výroby a vytvára predpoklady pre celkový rozvoj mesta bez ohrozenia jednotlivých zložiek životného prostredia, chránených území a prvkov ÚSES ako aj pri zabezpečení ochrany kultúrno-historického dedičstva, podporením zvýšenia kvality životného prostredia pre obyvateľov i návštevníkov mesta. Stanovuje vhodné využívanie funkčných plôch pri formovaní obrazu celého mesta pri rešpektovaní jeho mierky s dôrazom na jeho jedinečnosť ako aj na mimoriadne kvality jeho krajinného zázemia.
  Najvýznamnejším rozvojovým impulzom sú navrhované plochy obytných území. Zariadenia občianskej vybavenosti reprezentujú zariadenia celomestského a nadmestského významu, so zastúpením školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, kultúry a osvety, telesnej kultúry a športu, verejnej administratívy a správy, bankovníctva a finančníctva, ako aj komerčnej vybavenosti. Mesto Liptovský Mikuláš je dvadsiatym prvým najľudnatejším mestom a v sídelnom systéme Slovenskej republiky, ale najmä v Žilinskom kraji, zastáva významné miesto, s čím súvisia jeho funkcie v polohe kultúrno-spoločenskej, administratívno-správnej a hospodársko-obslužnej.   Zariadenia občianskej vybavenosti významným podielom participujú na vybavenostných funkciách terciárneho sektoru mesta a reprezentujú ich zariadenia celomestského a nadmestského významu, so zastúpením odvetví nekomerčnej vybavenosti – školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, kultúry, telesnej kultúry, verejnej administratívy a správy, bankovníctva a finančníctva, ako aj komerčného vybavenia. Vybavenie obchodno-obslužného charakteru plní prioritne funkciu priamej obsluhy a zabezpečovanie potrieb týmito zariadeniami pre obyvateľstvo bývajúce priamo v danej lokalite. V centrálnej polohe mesta, v ťažiskových dopravných uzloch a v priestoroch s vysokou frekvenciou pohybu obyvateľstva, sa obchodno-obslužné vybavenie zapája do systému obsluhy celomestského až nadmestského významu. Potenciál navrhovaných funkčných plôch pre vybudovanie zariadení občianskej vybavenosti umožní pokrytie potrieb výhľadového počtu obyvateľov podľa prognóz jeho vývoja . Súčasne vytvorí možnosti saturovania potrieb obyvateľov spádového územia mesta na zariadenia vyššej vybavenosti. V jednotlivých oblastiach počíta s nárastom potreby vyššej kapacity jednotlivých zariadení občianskej vybavenosti (školstvo, sociálna starostlivosť,zdravotníctvo, kultúra a osveta, telesná kultúra a šport, verejná administratíva a správa, bankovníctvo a finančníctvo,komerčná vybavenosť) a vytvára potenciálne kapacity nových rozvojových plôch, presahujúce demografickú prognózu. 
   Cieľom je ponúknuť investorom širšiu škálu investičných príležitostí a prilákať ich tak do mesta. Pripravené rozvojové plochy tak okrem stimulácie rozvoja  poskytnú investičné možnosti i v dlhodobom horizonte a v dostatočnej miere zabezpečia potreby v oblasti občianskej vybavenosti .
    Výhľadové intenzity dopravy sú výsledkom modelového zaťaženia siete na základe výhľadových predpokladov rozvoja územia. Dopravný model siete mesta bol spracovaný v rámci územného generelu dopravy a bol aktualizovaný v zmysle plánovaných rozvojových plánov územia. Koncepcia novej komunikačnej siete vyvolá potrebu prekategorizovania ciest I. II a III. triedy a zaradenia novonavrhovaných komunikácií do siete ciest. Viaceré úseky prejdú do kategórie miestnych komunikácií. Navrhovaná koncepcia komunikačnej siete vychádza z predpokladov preloženia cesty I/18 do novej polohy a tým dopravné odľahčenie centra mesta, využitia uvoľneného koridoru železničnej trate pre cestnú dopravu. Základnou koncepciou je vytvorenie systému komunikácií, ktoré odklonia dopravu z centra mesta a je tvorený časťami „južnej“ a “severnej“ komunikácie. Prepojenie hlavného komunikačného systému je umožnené zbernými komunikáciami. Hlavná obsluha územia je zabezpečená z Garbiarskej ul,. Ul. 1.mája a Okoličianskej ul.,ktoré sú navrhované ako obslužné komunikácie C1.
    Platný územný plán mesta Liptovský Mikuláš určuje zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia. Riešené územie je pre účely regulácie rozdelené na urbanistické bloky. Hranice urbanistických blokov vymedzujú časti územia s podobnými funkčnými a priestorovými charakteristikami. Vymedzenie urbanistických blokov je súčasťou grafickej časti dokumentácie „Komplexného výkresu priestorového usporiadania a funkčného využitia územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami“. Navrhnuté regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia určujú zásady využívania územia pre jednotlivé pozemky zahrnuté do urbanistických blokov tak, aby ich aplikáciou bolo možné usmerňovať výstavbu v súlade s požiadavkami na racionálne využitie územia a zároveň dodržať požiadavky na zachovanie kvalitného životného prostredia. Regulatívy sa vzťahujú rovnako na existujúce (stav) ako i rozvojové plochy (návrh) v území.